"Žiadna osoba, miesto ani vec nemá nad vami žiadnu moc, pretože vy tvoríte svoju realitu a všetko, čo je v nej." - Louise Hayová
Niekoľkokrát som pred seba postavil ľudí, ktorí mi skrížili cestu. Nebral som do úvahy varovania vesmíru, ani skutočné fakty. Týmto som si ublížil a stratil sa v jednom alebo druhom vzťahu. Cítil som sa prázdny a neúplný.
V podstate som na seba zabudla a dúfala, že od osoby dostanem rovnakú lásku, akú som jej dávala. Samozrejme, že som bol sklamaný.
V živote príde čas, keď si uvedomíte, že nikdy nemôžete milovať iného človeka viac ako seba.
Verila som v spriaznené duše. Viem, že nikto si nezaslúži moju lásku viac ako ja sám. Uvedomil som si, že ak najprv milujete seba, všetko ostatné zapadne skôr či neskôr.
Ty tiež. Budem ťa milovať, ale vždy budem mať radšej seba, aspoň na malý kúsok. Na konci dňa som jediný človek, ktorý mi bude vždy k dispozícii. A som jediný človek, ktorý tu bol, keď som ju potreboval. Keď som rozbil svoju dušu na milión kúskov, nebol tu nikto iný. Nikto ma nepočul, keď som plakala a chcela len objať. Nikto ma nedržal za ruku, keď som sa cítil slabý. Všetci práve odchádzali.
Našiel som k sebe cestu. Z rozdrvených a rozbitých kúskov srdca a duše som poskladal svoju nedokonale dokonalú mozaiku. Objímam sa tam. utieram si slzy. držím ťa za ruku. Milujem sa presne tak, ako som sa stal. Už nie som naivný. Pokojne pozorujem ľudí okolo seba, vidím im do duše. Spoznávam ich masky a skrývanie sa v mene lásky.
Píšem svoju kapitolu do knihy života. Sú v nej príbehy, ktoré sa ešte len píšu a ja neviem, čo bude v ďalšej kapitole. Budem sa milovať ešte viac, pretože som si uvedomil, že keď sa skutočne milujete, vaša schopnosť dávať a prijímať lásku od druhých sa rozširuje.
Milujem svoje sny, nádeje, nedostatky, nedokonalosti a všetko, čo je súčasťou toho, kým som. Nikto nie je ako ja...a nikto nie je ako ty.
Vždy sa budem milovať viac ako teba, aspoň trochu, a chcem, aby si sa miloval viac ako mňa, aspoň trochu.
