Život je krásny, ale aj veľmi nepredvídateľný. Príliš často to berieme ako samozrejmosť. Stop. Pozrite sa okolo seba a na seba, pretože zajtrajšok nie je sľúbený.
Zabudneme sa zastaviť a ovoňať kvety. Zabúdame počúvať vietor. Zabúdame sa pozerať na krásnu oblohu. Zabúdame si užívať spoločnosť našich domácich miláčikov. Zabúdame sa usmievať na cudzích ľudí. Zabúdame sa tešiť z jednoduchých vecí. Zabúdame oslavovať život. Zabudnime jednoducho byť. My si to neuvedomujeme zajtrajšok nie je sľúbený.
Jednou z našich najväčších chýb je zabúdať na tú našu povedať svojim blízkym, ako veľa pre nás znamenajú. Zamyslite sa nad tým. Kedy ste sa naposledy otvorili a povedali blízkym priateľom alebo rodine, akí ste vďační, že ich máte vo svojom živote?
Ak to bolo pred desiatimi minútami, ste v poriadku. Ale ak si nepamätáte, toto je váš budíček.
Zajtrajšok nie je sľúbený
Žijeme vo veľmi stresujúcom, chaotickom a zrýchlenom živote. Neustále sa niekam ponáhľame. Bez ohľadu na to, ako veľmi chceme spomaliť, sme v neustálom preteku s časom. Sme stále v pohybe a robíme tisíce vecí.
Niekedy je ťažké dať si pauzu a len tak dýchať. Nemalo by to tak však byť. Nesmie sa stať našou záťažou.
Musíme byť dosť silní, aby sme sa oslobodili od života, ktorý nás dusí, a to jednoducho existujeme v prítomnom okamihu. Potrebujeme sa oslobodiť z klietky, do ktorej sme sa vložili a začať si všímať krásu okolo nás.
Musíme sa naučiť tešiť sa z maličkostí. Musíme si nájsť čas pre seba. Musíme si uvedomiť, že každá minúta premrhaná negativitou nás stojí život. Musíme začať žiť slobodnejšie. Musíme začať dýchať. Musíme sa začať rozhodovať od srdca.
Predovšetkým musíme začať hlboko milovať. Musíme oslobodiť svoje srdcia od strachu a ponoriť sa do pocitov. Lásku musíme cítiť v pravom zmysle slova a prežívať ju v celej jej veľkosti. Musíme byť ochotní dávať bez toho, aby sme za to niečo očakávali. Musíme tu byť pre tých, ktorí nás milujú.
Pretože zajtrajšok nie je sľúbený.
