Život bol jednoduchší, keď si tu bol.

Poznáte ten pocit? Ráno sa zobudíte a na chvíľu zabudnete, že tá osoba už vedľa vás nie je. Alebo zdvihnete telefón, aby ste jej oznámili novinku, a potom si spomeniete, že... Vaším prvým inštinktom je stále zavolať jej - jej, jemu, sebe.

Keď si tu bol, všetko bolo jasné.

Každý problém mal riešenie, pretože sme ho našli spolu. Každá bolesť bola znesiteľná, pretože si tu pre mňa bol, kým neprešla. Každé rozhodnutie bolo jednoduchšie, pretože som mala niekoho, kto ma poznal zvnútra aj zvonka.

Varoval si ma pred ľuďmi, ktorí predstierajú. Videl si klamstvá, ktoré som ja nechcel vidieť. Vždy si hovoril: „Never príliš rýchlo. Nedávaj svoje srdce hocikomu, kto je milý.“

Ale bol som nahnevaný. Myslel som si, že si príliš podozrievavý, príliš opatrný. Až teraz chápem, že si ma len chránil pred svetom, ktorý poznáš lepšie ako ja.

S tebou som sa cítil/a bez strachu.

Nie preto, že by som bol statočný, ale preto, že som vedel – ak spadnem, budeš tam. Ak potknem sa, chytíš ma. Ako môžem byť nebojácny teraz, keď si preč?

Bol som na tebe závislý bez toho, aby som si to uvedomoval.

Zatiaľ čo si ma učil samostatnosti, stal som sa závislým od tvojich rád. Zatiaľ čo si ma učil, že k šťastiu nikoho nepotrebujem, ja Potreboval som ťa na všetko.Za každý úsmev, každé rozhodnutie, každé ráno.

Neviem, ako sa rozhodnúť bez tvojho názoru. Neviem, či môžem tej osobe dôverovať, pretože mi nikto nepovie pravdu. Neviem, či robím správnu vec, pretože mi nikto nepoukáže na moje chyby. Bol si mojím kompasom.Teraz sa cítim stratený/á.

Zabudol si ma pripraviť na život bez teba.

Sľúbil si, že vždy budem v poriadku. Veril si vo mňa viac, ako ja sám v seba. Ale zabudol si mi povedať, Ako môžem byť v poriadku, keď nie si po mojom boku?.

Naučil si ma lietať, ale zabudol si ma naučiť pristávať. Dal si mi krídla, ale nie zem. Teraz tu stojím a Neviem, či viem. kráčať bez tvojho vedenia. Neviem, či dokážem byť šťastný bez tvojho úsmevu. Neviem, či dokážem byť sám sebou bez teba.

Svet zostáva rovnaký

Tá istá hudba, ktorú sme spolu počúvali. Tie isté miesta, po ktorých sme sa prechádzali. Tie isté príbehy, ktoré si tak rád počúval. Tie isté chvíle dňa, keď si mi vždy volal.

Svet zostal rovnaký, ale zmenil som sa len ja. Veci, čo ma robilo šťastným, teraz ma bolíMiesta, kde som bola šťastná, ma teraz bolia. Dokonca aj môj úsmev bolí, pretože viem, že ho už nevidíš.

Ľudia mi hovoria: „Čas zahojí všetky rany.“ Ako im mám povedať, že na teba nechcem zabudnúť? Že ťa nechcem „prekonať“ ako prechladnutie? Že časť mňa odišla s tebou a už sa nikdy nevráti?

Stále počujem tvoj hlas.

V ťažkých chvíľach stále počujem tvoj hlas: „Zvládneš to.“ Keď sa bojím, počujem: „Si statočný.“ Keď o sebe pochybujem, počujem: „Verím ti.“

Možno práve toto si chcel/a – aby sa navždy stala tvojou súčasťou. Aby som nezabudol na tvoje slová, aj keď už nebudeš so mnou. Aby som mohol niesť tvoju lásku ďalej, aj keď ťa už nebudem môcť objať.

Príbeh tu nekončí.

Nebudem sa zaoberať bolesťou. Nájdem spôsob, ako žiť ďalej – nie bez teba, ale s tebou v mojom srdci. Naučím sa robiť rozhodnutia, ale stále budem počúvať tvoj hlas vo mne.

Naučím sa dôverovať ľuďom, ale budem si pamätať tvoje varovania. Naučím sa byť šťastný, pretože viem, že to je to, čo chcem..

Naučil si ma milovať samého seba.

Teraz sa musím naučiť žiť s tou láskou, aj keď tu už nebudeš, aby si mi ju pripomínal. To je najťažšia lekcia, ktorú si mi zanechal. Zároveň je najväčším darom vedomie, že si zaslúžim lásku. Aj tá tvoja, ktorá nikdy neskončí.

Ďakujem, že si ma naučil/a byť silný/á.