Spomienky sú ako iskry, ktoré tlejú pod popolom, ale keď ich rozviniete, vždy znova ožijú, povedal raz Goethe. Bez pamäte by nemala zmysel ani schopnosť učiť sa, keďže by sme si nevedeli zapamätať, čo sa učíme. A ak si myslíte, že spomienky sú uložené v našom mozgu ako dáta v pracovnej pamäti alebo na pevnom disku, mýlite sa, pretože kým počítač ukladá informácie na konkrétne miesta, mozog ukladá kúsky pamäte o tej istej veci na rôzne miesta. A keď sa spomienka vybaví, nervové impulzy z jednotlivých častí mozgu spoja tieto fragmenty spomienok do zmysluplného celku. Prečo si však niektoré spomienky uchovávame, kým iné pohltí „čierna diera“?
pamäť najčastejšie sa rozlišuje podľa dĺžky trvania. Najčastejšie je delenie na senzorické, krátkodobé a dlhodobé, čo nám už dáva čiastočnú odpoveď na skôr položenú otázku. A kým je zmyslová pamäť priama stopa podnetov, ktoré prichádzajú ako na bežiacom páse a preto ich veľká časť odmieta, no tí, ktorí prežijú prvú „skúšku“, skončia. v čakárni nazývame krátkodobá pamäť. Nesie všetky dáta, na ktoré v danej chvíli myslíme a o ktorých si uvedomujeme, rovnako ako RAM pomáha procesoru, tak tomuto typu pamäte pomáhajú asociácie. Ide o akúsi informačnú základňu, ktorá sa po spracovaní a už nepotrebnej odošle dlhodobá pamäť.
ČÍTAJ VIAC: 6 ľudí so skutočnými „superschopnosťami“, ktoré veda nevie vysvetliť
Ale aj krátkodobá pamäť (napr poznať telefónne čísla naspamäť) nie je vždy na ceste k dlhodobému. Zistite prečo sledovaním vzdelávacieho videa, ktoré vám pomôže ľudovo vysvetľuje, ako funguje naša pamäť a prečo veci zabúdame.