Booka Shade, roztomilé duo synonymum tech house a techno na prelome tisícročí, som stretol tesne pred ich vystúpením na InMusic festivale v Záhrebe. Hoci tvrdia, že nie sú „berlínski“, osobne ich len ťažko zaradím inam ako do bublajúceho kotla stále rýchlejšie rastúcej a obľúbenej berlínskej techno scény, kde sa rodia len tí najlepší. Rozprával som sa s nimi o novom albume Galvany Street, na ktorom sa odklonili od svojho klasického zvuku, no nezapôsobili na mňa o nič menej.
Už je to desať rokov, čo vydali svoj prelomový album Movements. Čo cítiš?
Pohyby sme vlastne oslávili minulý rok, album vyšiel na jeseň. Zároveň sme mali niekoľko veľkých vystúpení, vrátane festivalu Sonar v Barcelone. Bola to absolútne skvelá skúsenosť, ľudia nám už dlho hovorili, aby sme tento album vydali znovu, pretože pre nich naozaj veľa znamená. Skladby z tohto albumu majú stále pozitívne ohlasy. Pozreli sme sa na všetko, čo sme za tých desať rokov urobili, a urobili sme akúsi reflexiu. Hudby sme sa nedotkli, album je pre nás stále aktuálny taký, aký je. Je pravda, že vzniklo niekoľko veľmi, veľmi dobrých remixov. Zdá sa, že sme uzavreli kapitolu, tomuto žánru hudby sa venujeme už desať rokov, je čas na zmenu.
Keď už hovoríme o zmenách, posledný album Galvany Street tak trochu končí váš milostný vzťah s techno hudbou.
Chceli sme to urobiť už dlho. To však neznamená, že už nebudeme hrať alebo produkovať techno hudbu. Je to akýsi experiment, ktorý sme robili spolu s Craigom Walkerom (op. p. ex-spevák skupiny Archive). Vždy sme chceli vytvoriť album spolu s hudobným skladateľom, ktorého viac láka napísať pieseň, skutočnú pieseň a nie len techno zvuk. Preto je to pre nás prirodzený vývoj. Pred rokom a pol sme sa stretli s Craigom v štúdiu a začali sme tvoriť, ale naším zámerom spočiatku nebolo urobiť album, prišlo to prirodzene. S technom sme sa nerozlúčili, chceli sme len niečo iné. A to sme urobili s Galvanyho ulicou.
Galvanyho ulica sa teda zrodila naozaj spontánne...
Presne tak, nič sme neplánovali. Chceli sme menej „knižný“ zvuk, niečo úplne iné. Keď sme videli, čo Craig robí, aby jeho texty boli trochu temnejšie, prirodzene sme sa pohli týmto smerom. A keď sme v určitom momente videli, čo vzniklo, mali sme album. Samozrejme, vzniklo viacero pesničiek, no rozhodli sme sa len pre týchto desať. Čo môžem povedať, prešli sme na temnú stranu. (smiech)
No, nezdá sa mi tak tmavý. Ale verím vám, že tento album bol nevyhnutný. Už track Charlotte z roku 2008 mal o niečo viac temnoty...
Je to pravda, preto Charlotte po dlhom čase opäť hrá. Pretože sa to jednoducho hodí. Ako sme už povedali, vývoj bol naozaj prirodzený. Mali sme len dve pravidlá: nechceli sme znieť rovnako ako na albume EVE a nechceli sme znieť tech/house. Aj samotná tvorba albumu bola jednoduchá a nie ako pri EVE, kde sme prešli dlhým a veľmi bolestivým procesom.
ČÍTAJ VIAC: ROZHOVOR: TRENTEMØLLER – HUDOBNÝ VIZIONÁR STOJÍ PEVNE NA ZEMI
Aká je reakcia vašich najväčších sledovateľov?
Hovoria, že im to pripomína náš debut Memento. Tam sme experimentovali s hudbou a mali sme temnejší zvuk.
Na albume sa podieľal aj Mark Plati, hudobný producent a veterán, ktorý spolupracoval okrem iného s Davidom Bowiem, Princeom, Lou Reedom, The Cure... Je aj toto dôvod takého odlišného zvuku?
S Markom sme sa zoznámili cez Craiga, potom nasledovali rozhovory cez Skype. Čo si budeme nahovárať, typické americké pozitívum. K skladbám, na ktorých pracoval, pridal niečo zo svojho vlastného štýlu mixovania. A jeho práca sa nám veľmi páčila. Bola to pre nás aj príjemná zmena, pretože inak sa vždy mixujeme, všetko si robíme sami a týmto albumom sme to chceli zmeniť. Tento posledný krok vo stvorení, ktorý môže byť veľmi bolestivý. Kým je skladba naozaj hotová, môže to trvať týždne, mesiace a je to pre nás neskutočne o nervy.
Inak Plati nie je jediný, kto spolupracuje s rôznymi zvučnými menami vo svete hudby. Vy dvaja ste na poslednom albume spolupracovali aj so známymi hviezdami. Craig už bol spomenutý, potom je tu člen islandskej kapely GusGus, Urður. Ako ich chytili?
S GusGusom sme sa stretli už pred spoluprácou s Urðurom, no osobne sme sa s Urðurom stretli až pri samotnej spolupráci. Craig má svoj ateliér v tej istej budove ako my. Presťahoval sa z Dublinu do Berlína. Predstavili nás a tu sa zrodila táto spolupráca.
Otázka, ktorú si jednoducho musím položiť. Aké to je hrať s legendami ako Depeche Mode? Túto možnosť už mali.
(Smiech). Bol to skvelý zážitok. Hrali sme s nimi dvakrát, raz v Berlíne a raz v Tel Avive. My sami patríme medzi ich fanúšikov, aj oni sú jedným z dôvodov, prečo sme začali s hudbou. Boli naozaj milí, celý ich tím. V Tel Avive sme mali problém s našou „mašinériou“, chýbala jedna malá, no zásadná výbava a hneď boli pripravení pomôcť. Počas nášho vystúpenia v Tel Avive stála moja manželka (manželka ap. Arna) pri pódiu a mala to šťastie, že videla zákulisie, kde mohla sledovať polonahého Davea Gahana. Myslím, že si viete predstaviť, kde bola jej pozornosť. (smiech)
No viem, kde by bol môj. (smiech) Keď sa vrátim k vašej hudbe, aký je váš postoj k dnešnej techno scéne a DJ-om? Považujete sa za súčasť berlínskej techno scény?
Sme spojení s Berlínom, kde sme okrem iného založili náš label Get Physical, no nikdy sme sa nepovažovali za „berlínsku kapelu“. Začali sme vo Frankfurte, presťahovali sme sa po svete a tiež nepredstavujeme typický berlínsky zvuk. Vidíme sa ako Európania, ak to tak môžeme nazvať. Nie sme spojení s jedným mestom, pretože sa naozaj neustále presúvame. Ale samozrejme sme súčasťou DJ scény, kde máme štúdio, ktoré je v centre Berlína, stretávame sa znova a znova s inými DJmi a producentmi, ako je Martin Eyerer, takže máme vždy prehľad o tom, čo sa deje . Ale do klubov v Berlíne už tak často nechodíme.
Čo prinesie budúcnosť? Pokračujete spontánne?
Momentálne je turné, kde predstavíme nový album spolu s Craigom a festivalové leto, kde sa predstavíme. Už tiež pracujeme na nových materiáloch, ktorými by mohla byť nová Yaruba, s ktorou by sa mohla vrátiť do klubov.
INFOMAT//
Odtieň Booka, jedno z najzaujímavejších a najznámejších elektronických duí v Európe za posledné dve desaťročia, tvoria Walter Merziger a Arno Kammermeier, obaja veteráni frankfurtskej elektro scény. V roku 2002 založili nový tanečný label Get Physical Music, čím vytvorili silnú platformu pre ich tvorbu. O tri roky neskôr dosiahli svetovú slávu s EPs Mandarine a Body Language. Svoju slávu špičkových elektronických majstrov ešte upevnili skladbami In White Rooms a Night Falls. Po 20 rokoch sa s tuctom EP a šiestimi albumami stali najvýraznejšími umelcami svojho žánru. V apríli tohto roku vydali album Galvany Street v spolupráci s Craigom Walkerom, bývalým spevákom kapely Archive.
