Narodil sa vo Francúzsku, pracuje po celom svete a žije v Slovinsku. Kris Kylven je producent, DJ a elektronický bubeník. Už takmer dve desaťročia pracuje s rôznymi elektronickými žánrami, od goth industrial, cez psy trance až po techno a predvádzanie živej hudby.
Trendy v elektronickej hudbe Chris Kylven vytvára, nielen ich nasleduje. Z Bojan Vukič Zwook založil skupinu KaliWood, pomocou ktorej dodajú psy trance akciám nový rozmer.
Ako sa elektronika stala vašou vášňou?
Už od malička. Mal som strýka, ktorý pracoval na lodi. Vždy, keď išiel na cestu, dovolil mi použiť veľmi dobré zvukové vybavenie a vinylové platne. Takže som bol vystavený hudbe Kraftwerk, Vangelis... Bol som tiež veľkým fanúšikom filmu Star Wars. Od malička som bol vystavený aj filmovej hudbe. Mal som platne kapiel ako Led Zeppelin, Black Sabbath, ako aj James Brown, The Doors, ale aj vinylové platne mojej starej mamy klasickej hudby ako Johann Strauss, na ktoré sme tancovali valčík. Už vo veľmi ranom detstve som nadobudol akúsi hudobnú šírku, ktorá ma sprevádza dodnes. Nemali sme rádio. Užíval som si svet strýkových vinylov, o ktoré som sa oddane staral. Zwook má Johna Carpentera naozaj rád, pretože všetko robil sám. Od produkcie, réžie až po hudbu. Čo robí aj David Lynch. Je tu nová generácia ľudí, ktorí dokážu vystupovať a kombinovať viacero kreatívnych oblastí súčasne. Práve s touto kombináciou hráme Zwook a ja v našom novom projekte KaliWood. Je to názov našej novej kapely, ktorá bude predvádzať živé sety na párty, ktoré si sami organizujeme.
Slovensko je vašou tvorivou a lokalizačnou základňou. Ako sa to stalo?
Predtým som desať rokov žil a pracoval vo Fínsku. Stretol som sa a pracoval s kapelami ako Him, The 69 Eyes... Moja vtedajšia spolubývajúca bola Slovinka a v jednom momente mi navrhla, aby som išiel na turné do Slovinska a na Balkán, keďže scéna je tu celkom dobre rozvinutá. Myslel som, že nápad bol dobrý. Môj manažér mi zariadil prehliadku. Zvyšok je história. Pár dní po príchode do Slovinska som sa zoznámila so svojou súčasnou partnerkou a matkou mojej dcéry. Odvtedy prešlo sedem rokov. Veľmi skoro som tu stretol aj Zwooka. Ten deň sa mi navždy vryl do pamäti, keďže som si pustil hudbu aj napriek neznesiteľnej bolesti, ktorú som po tetovaní cítil. S partnerom sme vymysleli rovnaké tetovania v oblasti žalúdka, o ktorom je známe, že veľmi bolí. Zwook som stretol v spoločnosti dobrej hudby, bolesti a veľkej energie, ktorá nás sprevádza aj dnes. Na naše stretnutie nikdy nezabudnem.
Hudbu vnímam ako koláž, ako maliarske dielo, kde pridávate rôzne farby, v mojom prípade zvuky, aby ste vytvorili výtvor, ktorý človeka dojme.
Čo je potrebné na to, aby to medzi DJmi dobre fungovalo?
Pred chvíľou som sa oveľa viac venoval hudobnej produkcii a techno hudbe. Nebol som až tak do tranzu a psytrance, napriek tomu, že mi DJ magazín dal prezývku Motorhead of Psytrance. Ale stretávanie sa so Zwookom ma stále volalo do týchto vôd. V priebehu rokov sme si uvedomili, že máme rovnaký vkus na výber hudby a rozhľad. Boli sme si navzájom fanúšikmi a čoskoro sme sa stali priateľmi. Počas nášho spoločného času sa zmenila aj technológia. Spolupráca a tvorba sú vďaka tomu teraz oveľa jednoduchšie.
Aký je pre vás „proces“ tvorby hudby?
Hlavná vec je myšlienka. Musíte to nájsť. Ak si predstavíte, čo chcete hudbou dosiahnuť, môžete urobiť skvelý kúsok. To je presne dôvod, prečo mám rád remixy, pretože pôvodná myšlienka tam už je. K tomu pridávam svoju pečiatku. Za tie roky je ťažké získať naozaj dobrý nápad. Robiť hudbu je ako varenie. Držím sa pravidla pridávania nových prvkov na obohatenie hudby, ako to môžeme robiť s korením pri varení. Hudbu vnímam ako koláž, ako maliarske majstrovské dielo, kde pridávate rôzne farby, v mojom prípade zvuky, aby vzniklo majstrovské dielo, ktoré človeka dojme.
Hovoríš, že si elektronický bubeník. Aký je rozdiel medzi elektronickým a „štandardným“ bubeníkom?
Keď posadíte bubeníka za elektronickú súpravu bicích, zistíte, že to hrá s ťažkosťami. Mal som to šťastie, že som pri svojej práci spolupracoval so skvelými bubeníkmi. Väčšina z nich, napriek svojmu talentu a zručnosti, mala problém sledovať rytmus stroja. Pri elektronických bicích nedochádza k organickej vibrácii bicích. Pri hraní musíte byť veľmi presný a precízny. Hrajú vám „štandardné“ bicie. Vždy sa môžete pripojiť na ich frekvenciu. Môžete nejakým spôsobom podvádzať, prispôsobiť rytmus aktuálnej situácii. Elektronické bicie sú v tomto smere neúprosné. Musíte byť vždy dochvíľni. Na elektronických bicích sa dá naprogramovať množstvo rôznych zvukov činelu, rôzne bicie... ktoré potom môžete použiť vo svojich setoch, čím získate akúsi šírku.
Spolupracovať budete s Benom Watkinsom z legendárnej kapely Juno Reactor, ktorý okrem iného zastrešil aj hudbu k posledným dvom častiam kultovej trilógie Matrix. Ako k spolupráci došlo?
Naše cesty sa na pracovnom poli dlhé roky krížili, no osobne som ho nepoznal. Spoznal som ho, keď som remixoval ich hit. Tento sa mu naozaj páčil. Zavolal mi na telefón a rozhovor sme ukončili o dobrú hodinu neskôr. Medzitým sme sa rozprávali o hudbe. Ktoré sa nám páčia, ktorých basgitaristov oceňujeme, ktoré basové linky fungujú a kedy... Neskôr sme sa stretli a z toho vznikla spolupráca. Budem ho teda nasledovať v Poľsku s jeho projektom Projekt Juno, ale predtým bude Ben zastavil sa v Gromki na Metelkovej v prvý marcový deň.
Môžete si pozrieť oznam o udalosti tu.
Predstavuje spolupráca s Juno Reactor ďalší tlak?
Je to pre mňa výzva. Hudba je veľmi komplexná. Siaha od techna, industriálu cez trance až po klasické skladby. Pre bubeníka je to tiež veľmi náročné, keďže musíte byť neustále prítomní a dochvíľni. Čo ma na Juno Reactor vzrušuje, je zaujímavý mix hudobných žánrov. Predovšetkým som rád, že som stretol Bena a že sme sa spriatelili.
Existuje filozofia trance hudby a ak áno, aká je?
Ja sám som hipisák nikdy nebol. V srdci som rocker. Na pódiu je pre mňa dôležité, aby sme hrali harmonicky a s množstvom energie. Naši poslucháči sa často správajú skôr ako na rockovom koncerte než na párty. Zwook má o tom peknú myšlienku a hovorí, že prvý zvuk, ktorý v živote počujeme, je tlkot srdca našej matky. Rytmus nás upokojuje už v maternici. Tanec je tiež výraz, ktorý je jedinečný pre každého jednotlivca. Keď tancujete srdcom, istým spôsobom sa rozprávate sami so sebou. Je to druh autoterapie. Otázka, ktorú riešia všetci hudobníci, je, ako vytvoriť hudbu, ktorá ľudí presvedčí a prinúti ich tancovať. Tanec a rytmus boli v našej kultúre prítomné dávno pred jazykom a slúžili ako prostriedok komunikácie medzi nami.
