Čas v tejto modernej dobe je hlavným dôvodom alebo ospravedlnením pre vzťahy, ktoré ani nezačínajú a ani nekončia. Postupom času sa ľudia stávajú duchmi minulých príbehov.
Slovo čas používame stále a stále ho počúvame. Čo je to vlastne dobrý čas?
Čas je vždy chaotický. Čas je vždy nedokonalý. Čas je nekonzistentný. Nebude to vždy dobré, ani to nebude vždy zlé.
Možno neexistuje nesprávny čas, možno len nesprávni ľudia.
Čas môžeme použiť ako výhovorku, keď si nie sme istí svojimi pocitmi alebo keď nechceme s niekým pokračovať v príbehu a chceli by sme mať bezbolestný koniec príbehu.
A možno využívame čas, keď sa bojíme čeliť sebe, svojim pocitom a pustiť do života iného človeka? Alebo nechať niekoho, aby nás videl takých, akí naozaj sme, čo sme sa snažili pred svetom ukryť.
Niektorí ľudia si vážia čas a neospravedlňujú sa.
Nečakajú na správny čas, ale doprajú si, keď stretnú človeka, ktorý sa im páči. Osoba, ktorá ich prinúti znova veriť, znova dôverovať a pomaly znova milovať.
Oni to vedia podmienky nikdy nebudú ideálne, stretnúť niekoho alebo byť vo vzťahu, pretože vždy bude niečo, čo nie je dokonalé, ale tiež vedia, že vždy existuje spôsob, ako vzťah fungovať. Vždy existuje spôsob, ako nájsť rovnováhu. Vždy je čas stretnúť sa na polceste. Pre kompromis.
Takéto osoby vo vás vyvolávajú pocit, že čas je irelevantný, pokiaľ ide o vás.
Pretože keď vám niekto povie, že načasovanie je nesprávne, v skutočnosti tým hovorí, že nie ste pre neho tá správna osoba, že sa nechce snažiť. To znamená, že ich cesta ide iným smerom ako tá vaša. Vzdajú sa skôr, než sa o to pokúsia.
Možno neexistuje nič také ako nesprávny čas, len nesprávni ľudia, ktorí sa nechcú snažiť urobiť ten správny čas.
