Pre väčšinu z nás, ísť na výlet úplne sám, slobodný, znie jednoducho strašne desivo. V našich hlavách sa okamžite spustia všetky alarmy: „Čo ak sa mi niečo stane? Čo ak sa stratím? Sám medzi cudzími ľuďmi, určite budem osamelý!'' Ale ak sa chceme nájsť, musíme sa niekedy stratiť. Prečítajte si, prečo by mal každý z nás aspoň raz v živote cestovať sám.
Cestovanie osamote vám dáva oveľa väčšiu istotu.
Cestujú úplne sami len tí najsebavedomejší ľudia a tí, ktorí sa nimi chcú stať. Raz sa rozhodnete vydať sa do úplne cudzieho sveta úplne sami a potom si sadnúť sami do lietadla alebo vlaku bez wifi, ktorá by vám umožnila kontaktovať všetko známe a známe, ste hodení do vody a máte len dve možnosti: áno utopiť alebo sa naučiť plávať. Samozrejme, že skôr či neskôr všetci potratíme a pri takomto výlete z vlastného komfortná zóna šliapeme nielen psychicky, ale aj fyzicky, čo nám neskôr, keď sa vrátime do „reality“, je známe vo všetkých oblastiach života.
ČÍTAJ VIAC: 5 spôsobov, ako cestovať po svete zadarmo
Na „sólo“ výlete sa oveľa viac otvoríte ľuďom, zážitkom a akceptovaniu odlišností.
Keď sa naučíte pristupovať k ľuďom bez problémov, dozviete sa aj to, že na svete nie sú len miliardy ľudí, ale aj miliardy rôznych príbehov, skúseností a myšlienok, ktoré sa líšia od tých vašich. Zároveň sa to naučíte nikto nema pravdu ani nema pravdu a že práve naša rozmanitosť obohacuje a robí život krajším. Ak cestujete sami, pri spoznávaní nových ľudí to viete nestačia otvorené uši a oči, ale aj otvorená hlava, otvorené srdce a veľa zvedavosti.
Ak cestujete sám, naučíte sa byť uvoľnený medzi cudzími ľuďmi a rýchlo nadväzovať kontakty.
Ak ste v cudzej krajine sami, musíte prakticky okamžite osloviť cudzincov: ak už nič iné, opýtať sa na cestu do hostela alebo múzea. Ľudia sú, samozrejme, spoločenské tvory a ak máme dostatok odvahy zdvihnúť zrak od našich telefónov, rýchlo si všimneme, že sú okolo nás ľudia, ktorí sú inak cudzí, ale veď len ľudia ako my. Ak cestujeme sami, učíme sa k cudzím ľuďom pristupovať úplne uvoľnene – bez výhrad a obmedzených myšlienok tak, ako sú "Čo si o mne pomyslí!?" (Pretože nikto si nebude myslieť nič iné ako to, že ste sebavedomí, statoční a obdivuhodný, ak dokážeš chodiť po svete sám a uvoľnene.)
Spoznáte sa oveľa lepšie a raz sa rozhodnete zmeniť len na základe svojich potrieb.
Sólo cestovanie má veľkú výhodu: nikdy sa nemusíte nikomu prispôsobovať, iba sebe. Preto nie je žiadne čakanie na ostatných pred toaletami, obchodmi, ktoré vás odpudzujú na prvý pohľad a nezaujímavé múzeá. Keďže ste sami, na zozname priorít sú len vaše priania a potreby, ktoré si môžete splniť kedykoľvek a akokoľvek chcete a veľké plus je aj to, že sa oveľa lepšie spoznáte. Je to na vás, áno ujasníte si, aké sú vaše priority, čo vám vyhovuje a čo sa vám práve nechce.
Ak cestujete sami, naučíte sa raz a navždy dôverovať svojej intuícii aj svetu.
Ak cestujeme sami, nezostáva nám nič iné, len počúvať samých seba. Najdôležitejšie je dôverovať nášmu vnútornému hlasu či intuícii, ktorá nám vždy povie, čo je správne a čo nie. Ak sa cítime stratení, tak áno intuícia náš kompas, ktorému môžeme vždy dôverovať. Navyše, časom a praxou sa tento opakovane potláčaný vnútorný hlas stáva oveľa hlasnejším. Dôležitou lekciou v sólo cestovaní je aj to, že sú ľudia v 99% sú naozaj milí a chcú nám dobre – bez ohľadu na to, aký krutý sa svet niekedy zdá.
Začnete si užívať vašu spoločnosť.
Asi najväčšia vec, ktorú môže sólo cestovanie urobiť, je začať si užívať vlastnú spoločnosť. Nič nie je v živote trvalé a najmenej stáli sú ľudia, o ktorých si myslíme, že sú „naši“ a vždy budú po našom boku. Udalosti, ľudia, práce, mestá, krajiny, éry...správne všetko prichádza a odchádza, jediným spoločným menovateľom toho všetkého sme len my sami. Preto si musíme uvedomiť, že ak niekoho v tomto živote naozaj „máme“, tak máme len seba a ak sa milujeme, tak vieme, že byť sám neznamená, že sme aj osamelí.
