Prečo múdri ľudia nemajú zášť? Múdrosť, ktorú by si mal prečítať každý!

Pocity rozhorčenia a odporu Môžu pokračovať donekonečna a ich putá nám nedovolia dýchať. Zášť môžeme zmierniť tým, že snažíme sa pochopiť jeho podstatu a začať žiť jednoduchý život, čo je neuveriteľný luxus. Vyžaduje si to každodennú prácu a úsilie. Ale nakoniec sa to vyplatí!

Odkiaľ pochádza pocit hnevu?

Vzniká nespokojnosť, keď niekto nespĺňa naše očakávaniaTieto očakávania sú však často márne.

• Očakávame, že si náš blízky uvedomí, že potrebujeme jeho pomoc a pozornosť, a nemyslíme si, že o tom potrebujeme hovoriť.
• Očakávame, že si otec nášho dieťaťa spomenie, kedy musí ísť dieťa do škôlky alebo do školy, a uráža nás, že na toto všetko zabudol.
• Očakávame, že nám rodičia pomôžu s výchovou detí, ale oni hovoria, že svoje deti vychovali sami.
• Očakávame, že náš priateľ pochopí všetky naše problémy, ale on je zaneprázdnený riešením svojich vlastných.

Existuje mnoho ďalších príkladov a pre každý z nich existuje neoprávnená nádej a nakoniec trpké sklamanie. Čím viac od niečoho očakávame, tým dlhšie budeme nespokojní.

Odkiaľ pochádzajú očakávania?

Ľudia, ktorí sa často urážajú a prechovávajú zášť, nevedome veria, že musia iní sa dostanú aspoň do polovice.

• Manžel musí každé ráno priniesť kávu do postele.
• Deti musia počúvať svojich rodičov a usilovne sa učiť.
• Priatelia by nám mali vždy pomáhať v ťažkých časoch.
• Rodičia musia milovať a podporovať svoje deti.

Keď sa veci začnú diať v rozpore s našimi túžbami, zažívame veľké sklamanie. Dôvody sú často pozeráme sa za hranice skutočného problému a takmer vždy niečo nájdeme. Je však nepravdepodobné, že v tomto bode skutočne pochopíme, aký je skutočný dôvod.

Zhrnutie: Keď sa urazíme, ubližujeme si, pretože očakávame, že nám ostatní dajú to, čo by sme si sami dať nemohli.

Tu je príbeh, ktorý vám pomôže lepšie to pochopiť.

Jedného dňa sa žiak opýtal svojho duchovného učiteľa: „Majster, podarilo sa ti rozlúštiť Veľkú Múdrosť, si vždy v stave dokonalého pokoja a dobrej nálady. Nikto ťa nerozčuľuje, na nikoho sa nehneváš. Nauč ma, aby som sa aj ja stal takým.“ Duchovný učiteľ mu odpovedá: „Dobre, naučím ťa to, ale potrebuješ tašku a zemiak.“ Učeník urobil všetko, čo mu majster prikázal. „Keď sa na niekoho alebo na niečo nahneváš, napíš meno danej osoby na zemiak a vlož ho do vrecka.“ povedal učiteľ. „To je všetko, čo musím urobiť?“ spýtal sa študent zmätene. „Nie, túto tašku budeš nosiť vždy so sebou, nech pôjdeš kamkoľvek. A vždy, keď ťa niekto nahnevá alebo urazí, pridáš do nej jeden zemiak.“ odpovedal učiteľ. Študent súhlasil.

Ubehol nejaký čas a študentova taška pribrala. Okrem toho začal hniť prvý zemiak a z tašky sa šíril nepríjemný zápach. Študent prišiel k svojmu učiteľovi a povedal mu: „Už viac so sebou nemôžem niesť toto bremeno a tento zápach. Dajte mi niečo iné.“ Na to múdry učiteľ odpovedal: „Nosíte v duši aj niečo iné, keď ste urazení a nahnevaní na iných ľudí? Keď vás raz urazia, nevšimnete si, že vám na dušu spadol kameň. Postupom času sa tieto kamene hromadia. Z činov sa stávajú zvyky, zo zvykov sa stávajú charakter a to všetko vedie k nemorálnemu správaniu. Dal som vám príležitosť pozrieť sa na to zvonku. Myslím, že si dvakrát rozmyslíte, či naozaj potrebujete ďalší kameň. Urážka je niečo, čo je v vašej hlave. Naučte sa oslobodiť svoju hlavu od tohto zápachu hniloby a staňte sa skutočne šťastným človekom.“