Primož Jeza je architekt, odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení, Katedra priemyselného dizajnu a pedagóg na Fakulte architektúry. Dodnes vytvoril viac ako 50 projektov v oblasti architektúry a interiérového dizajnu a pripravil scénografiu pre viac ako 40 propagačných a krátkych filmov. Jeho diela boli vystavené na mnohých samostatných a skupinových výstavách po celom svete (Ľubľana, Moskva, Belehrad, Lisabon, Paríž, Londýn...), v roku 2008 vydal aj knihu Interiér Primož Jeza/9+1, kde prezentoval 10 najobľúbenejších projektov v oblasti interiérového dizajnu verejných priestorov. Dnes je jeho návrh stoličky Nico Less medzi ôsmimi finalistami z celej Európy v súťaži DesignEuropa, ktorú organizuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Víťazi budú vyhlásení na slávnostnom ceremoniáli 27. novembra vo Varšave a my držíme palce, aby si trblietavé ocenenie odniesli Primož a spoločnosť Donar. S Primožom sme sa krátko porozprávali a priznávame, že na nás svojím myslením naozaj zapôsobil.
V prvom rade úprimne blahoželám k tomu, že sa stal finalistom medzi ôsmimi najlepšími z celej EÚ v súťaži DesignEuropa. Samozrejme, zďaleka to nie je prvé ocenenie vašej práce alebo uznanie vášho talentu a o tom neskôr. Čo by ste nám mohli povedať o stoličke Nico Less, nominovanej v kategórii malých a začínajúcich firiem DesignEuropa, ktorú by ste možno nepovedali nikomu inému?
dakujem za gratulacie. Neviem, či sme sa s tým už zverili médiám, ale stolička bola vyrobená na samom konci pracovného procesu, ako doplnok k ďalším dvom stoličkám. Venovali sme tomu najmenej času. Totiž Nico Less je zmenšením stoličky Nico z hľadiska materiálu, formy, ale nie funkčnosti. Poslednú menovanú sme vylepšili o základňu typu „sánky“.
Je dôležité zdôrazniť, že stolička má aj sociálne zodpovedné posolstvo a je vyrobená s ohľadom na budúcnosť. Navrhli ste ho v roku 2015. Navrhli by ste ho dnes inak?
Nie Dnes by to bolo navrhnuté úplne rovnako.
Máte za sebou už viac ako 50 projektov a návrhov v oblasti architektúry a interiérového dizajnu, viac ako 40 scénografií pre propagačné a krátke filmy. Odkiaľ pochádza tvoj nevyčerpateľný zdroj inšpirácie? Čo ťa najviac inšpiruje?
Stále ma najviac inšpiruje duch doby, v ktorom žijeme. Každodenné výdobytky vedy, napr. nové poznatky genetiky, nové technológie, motivujú môj bežný pracovný deň. V štúdiu často začíname deň rozhovorom alebo pozeraním videoobsahu: čo kto vymyslel, vyrobil, zinscenoval... Aj inak sa na veci, ktoré navrhujeme, pozeráme spočiatku trochu širšie, sociologicky. Sme v pohode s vytváraním vecí, ktoré sa snažia byť netrendové, ale to neznamená, že nie sú v duchu doby. Dizajn vnímame ako spoločensky zodpovednú prácu. Nie je nám blízka korektnosť, konzervatívne myslenie a odstup od experimentu. Stále hľadáme nové a lepšie riešenia, ktoré sú v oblasti produktového dizajnu oveľa ľahšie realizovateľné ako v architektúre. Ten posledný je momentálne v podivnom rozkvete korektnosti. Žiadne experimenty, žiadne reálne vízie, len overené riešenia. Predstavte si, že by chirurgovia stále používali rovnaké techniky ako pred 100+ rokmi. Byť architektom znamená okrem iného byť výskumníkom, ktorý sa dokáže pozerať dopredu, oceniť úspechy minulosti a uvedomovať si prítomný okamih.
Vaša práca je nepochybne uznávaná, za zmienku stojí študentská cena Plečnika, uznanie rektora Univerzity v Ľubľane za vaše umelecké počiny a úspechy v architektúre, stolička Nico Less získala aj ocenenie Red Dot Award: Product Design 2016. Ktoré zo svojich projektov si najviac hrdý, v ktorom si zanechal najviac duše?
Na svoj prvý projekt asi nikdy nezabudnete. V mojom prípade to bol bar Orto. Neskôr k interiéru pristavili poschodie a vedľa nej miestnosť, na ktorej som sa však nepodieľal. Pôvodná časť Orto baru je po 24 rokoch prakticky taká istá, aká bola pri otvorení. To je znak toho, že investori vedeli, čo chcú, a ja som vedel, ako to navrhnem a zrealizujem. Inak je naozaj ťažké hodnotiť, do ktorého projektu vložíte najviac duše.
Sme si istí, že veľa ľudí nevie, že aj ty si mal na strednej škole vlastnú kapelu a vydal si až 3 albumy. Možno ste chceli najskôr kariéru v hudbe?
Svoju prvú kapelu som založil v siedmej triede základnej školy. Ale ako stredoškolák som si veľmi užíval spoluprácu s mojou kapelou The Sfinkter. Bolo to elektro temné duo. Posledný album resp Projekt som nahral ešte na strednej škole ako člen kapely Marka Breclja. Bol som s ním aj na krátkom turné po Juhoslávii, čo bol nezabudnuteľný zážitok. Ako bývalý frontman kapely Bulldožerjev bol Brecelj v tých končinách veľkou hviezdou a podľa toho sa k nám aj správali. Potom ma v osemnástich odviedli do armády. Odvtedy som bez hudby a ak mám byť úprimný, kariéra v hudbe by ma už nudila. To, že som mal možnosť hudobne vyrastať, je pre mňa z dnešného pohľadu na nezaplatenie.
Architektúra sa teda ukázala ako skutočná láska. Hudba je pravdepodobne stále silne prítomná? Veď legendárny bar Orto je aj váš. Náhoda?
Hudba tu bude vždy, ale iným spôsobom. Architektúra resp povolanie architekta vám umožňuje široké spektrum kreativity, čo je v podstate ideálne pre ľudí, ktorí nemajú resp nechcú mať jedno zameranie. Ja sám stále riešim projekty integrálne a používam v dizajne rovnaký spôsob štruktúrovania a kompozície ako pri tvorbe hudby.
Asi preto sa mi páčil dizajn baru Orto alebo napr. Club Propaganda jednoduchšie ako niekto, kto sa až tak nezaoberal hudbou.
Čo sa ti momentálne odohráva v hlave, chystá sa nejaký nový projekt?
V súčasnosti v ateliéri rozvíjame viacero projektov. Z interiéru administratívnej budovy, rodinnej vily, mobilných obytných jednotiek, dvojsedačky... Ide o projekty, ktoré sú úplne odlišné mierkou, funkciou a mierkou. A práve táto odroda nám robí mimoriadnu radosť.
Cenu za celoživotné dielo na EuropaDesign Awards dostane Hartmut Esslinger, nemecký priemyselný dizajnér, ktorého globálna kariéra trvá päť desaťročí. Ako dobre ho poznáte, je možno vašou inšpiráciou a čo vás na ňom najviac zaujalo alebo vzrušuje?
Poznám ho len pre jeho diela, ktoré sú mimoriadne výtvarne prepracované, funkčné a zároveň plné emócií. Dokonalý dizajnér, ktorý ešte nepovedal posledné slovo. Jeho produkty sú ikonami dizajnu a inšpirujú snáď každého, kto má k dizajnu blízko.
Čo by ste odkázali mladým architektom a dizajnérom, ktorí chcú uspieť?
Nech si neželajú úspech, ale dobré projekty.
Stolička Nico Less
Stolička Nico Less je jednoduchá, ale jedinečná stolička vyrobená z recyklovanej plsti (70 percent plsti pochádza z recyklovaných fliaš). Pomocou kombinácie tepla a tlaku dosiahli tvar pohodlného kresla, čo robí prispôsobí sa tvaru ľudského tela. Stolička sa dá ľahko kombinovať s rôznymi farbami a tiež sa ľahko skladuje, keďže stoličky je možné stohovať na seba.
Stolička bola vytvorená ako pocta slávnemu priemyselnému dizajnérovi Nikovi Kraljovi a je tak kľúčovým produktom slovenskej spoločnosti Darca, ktorá dokonale zakotvila na trhu kancelárskeho a bytového nábytku. Malá firma kladie dôraz na ergonomickú kvalitu svojich výrobkov a viac ako dve tretiny svojich zásob vyváža do zahraničia.
komisia pre ocenenia DesignEurope oceňuje pozornosť, ktorá bola venovaná sociálne zodpovednému a udržateľnému dizajnu a vytváraniu produktu, ktorý sa ľahko používa, ale má výraznú osobnosť.
Dizajn: Štúdio Primož Jeza: Primož Jeza, spolupracovníci: Diana Savković, Dušan Sekulić
Výrobca: Donar, doo
Viac informácií:
primozjeza.com
donar.si
euipo.europa.eu
