"Čo je osamelosť? Je to ako pocit stáť na brehu a sledovať, ako sa mocná obloha spája s nekonečným oceánom." - Haruki Murakami
Sediac pri okne sa jej zdá, že celá váha sveta padá na jej plecia. Zdvihne telefón a prečíta si správy. Sklamaná to odloží. Nikto sa jej nikdy nepýta, či je v poriadku. Smutne hľadí von oknom.
Stále kontroluje ľudí, ale nikto si nemyslí, že by v určitom okamihu mohla potrebovať pomoc. Vyzerá taká silná, pretože je tu vždy pre ľudí, keď ju potrebujú.
No hlboko vo vnútri sa rozpadá a zdá sa jej, že si ju nikto ani nevšíma. Potrebuje pomoc, no nemá ju kto poskytnúť.
Neodpovedá tak často na správy, ktoré dostáva. Zostáva doma. Jej život sa presúva do ústrania, kým sa každý deň „nepotáca“ do práce a späť. Ľudia hovoria, že im chýba, že ju nevideli celé veky a že už nie je taká aktívna online ako kedysi, no nikto sa jej nepýta, či je v poriadku.
Rozmýšľa, čo urobila zle. Čuduje sa, prečo sa o ňu nikto nestará. Prečo ľudia, ktorých v minulosti kontrolovala, keď ich našla tichých a smutných, nemôžu vidieť jej bolesť?
Každým dňom sa cíti osamelejší. Steny okolo nej sa zatvárajú.
Myslela si, že jej priateľom na nej záleží. Prečo ju opustili? V duchu vie, že im na tom záleží, ale... Presvedčiť ho o tom je čoraz ťažšie.
Jej myšlienky sú čoraz negatívnejšie a stále viac im verí. Pomaly sa stáva škrupinou samej seba. Záblesk svetla na konci tunela začína miznúť, keď stráca nádej.
V hĺbke duše vie, prečo sa jej nikto nepýta, ako sa má. Vie, prečo nikoho nezaujíma, ako sa má. Nie je to tak, že by ich to nezaujímalo, ale pretože ju označili za silnú osobu, predpokladajú, že akékoľvek problémy, ktorým čelí, zvládne sama. Úplne prehliadajú, že aj „silní“ ľudia potrebujú pomoc.
Všetky jej kontroly u ľudí ich presvedčili, že má všetko pod kontrolou, že ani ona nemusí niekedy potrebovať pomoc. Každý len predpokladá, že je to v poriadku. Hovoria: „Ona, už nie. Je silná. Za všetko môže sama. Kto iný ako ona."
Medzitým sú dni temnejšie a ona slabne.
Každý občas potrebuje pomoc. Nie je vždy ľahké byť ľuďom k dispozícii, keď potrebujú ruku na to, aby udržali hlavu nad vodou. Je to ešte ťažšie, keď sa topíte a nie je tam nikto, kto by vám pomohol. Skontrolujte svojich priateľov, dokonca aj tých, o ktorých si myslíte, že sú silní, že nikdy nebudú potrebovať vašu pomoc. Nikdy nevieš, ak sa nespýtaš, však?
