Veľkolepé stavby a malebné národné parky, no čo už, keď tieto svetové dominanty majú aj menej známu minulosť.
Predstavujeme vám globálne pamiatky, v poradí Zoznam svetového dedičstva UNESCO, ktorej minulosť je dosť nezvyčajná.
Archeologické nálezisko Delphi (Delphi, Grécko)
Delphi ohromujúca okolitá horská scenéria a kultúrny význam pre starovekých Grékov z neho robia jedno z najobľúbenejších miest dedičstva UNESCO, ale svätyňa nebola v histórii vždy taká početná. Keď sa kresťanstvo stalo hlavným náboženstvom v Grécku, chrám a stavby boli zničené a svätyňa opustená.
Čoskoro potom miestni obyvatelia postavili dedinu Kastri na ruinách bývalej svätyne, pričom použili časť historického mramoru pre približne 100 domov. Historická hodnota svätostánku sa takmer stratila, no v 19. storočí začali dedinu častejšie navštevovať historici, po ktorých prišli k zisteniu, že tu kedysi stáli Delfy. Po mnohých rokoch vykopávok a presídlenia dedinčanov Kastri do susednej oblasti ho UNESCO v roku 1987 vyhlásilo za svetové dedičstvo.
Stari Most (Mostar, Bosna a Hercegovina)
Klenutý osmanský most, ktorý dnes stojí v Mostare, prechádza cez rieku Neretva a spája obe časti mesta. Most už ale nie je ten, ktorý tu pôvodne vznikol. Štruktúra bola prvýkrát postavená v roku 1557 a je považovaná za dôležitý príklad balkánskej islamskej architektúry.
Počas juhoslovanskej vojny sa však používal ako vojenská zásobovacia linka, a preto bol silne ostreľovaný, čo spôsobilo, že sa v roku 1993 zrútil do vody. UNESCO a medzinárodné spoločenstvo okamžite zasiahli plánmi na jeho obnovu, ktorá bola dokončená v roku 2004. Most a staré mesto boli v nasledujúcom roku zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Chrám Borobudur (Jáva, Indonézia)
Budhistický chrám Borobudur, postavený v ôsmom a deviatom storočí, je považovaný za náboženské centrum. Chrám bol opustený v čase, keď v regióne prevládal islam, zasypal ho aj sopečný popol z neďalekej sopky a bujná flóra okolitého dažďového pralesa. Takmer sa naň zabudlo až do roku 1811, kedy sa začali vykopávky z iniciatívy Sira Thomasa Stamforda Rafflesa.
O viac ako storočie neskôr, v 70. rokoch minulého storočia, UNESCO a indonézska vláda obnovili historicky významný chrám a zaviazali sa ho zachovať pre budúce generácie.
Uhoľná baňa na ostrove Hashima (ostrov Hashima, Japonsko)
Malý ostrov Hashima sa do zoznamu UNESCO dostal len nedávno, najmä kvôli podmorským uhoľným baniam, ktoré tu vznikli v druhej polovici 19. storočia. Tie predstavujú dôležitý míľnik v japonskej industrializácii.
Menej známa je temná strana ostrova. V 30. rokoch 20. storočia, až do konca 2. svetovej vojny, slúžil ostrov ako krutý pracovný tábor, kde boli mučení čínski vojnoví zajatci a kórejskí civilisti odvedení do služby a nútení pracovať v baniach, kým nepodľahli smrti. Počet obetí tábora v tom čase zostáva neznámy, ale niektorí odhadujú, že viac ako 1300 väzňov hladovalo alebo bolo vyčerpaných.
Národný park Coiba (El Trapiche, Panama)
V Tichom oceáne pri pobreží Panamy leží najväčší ostrov Strednej Ameriky: Coiba. Svieža rezervácia pokrytá tropickým dažďovým pralesom slúžila v rokoch 1914 až 2004 ako väzenie, kde v ťažkých prácach strádali vrahovia, násilníci a politickí väzni diktátorov Omara Torrijosa a Manuela Noriegu.
Keďže prístup na ostrov bol obmedzený, jeho príroda zostala prakticky nedotknutá, preto ho Panama v roku 1992 vyhlásila za národný park Coiba. Rok po zatvorení väznice Coiba UNESCO vyhlásilo park za svetové dedičstvo pre jeho ekologický význam.
