Ešte dva týždne a začne sa „tento šialený december“. Meteorológovia predpovedajú sneh až do nížin, fajčiari vonku už smiešne pofukujú a vyfukujú každým dňom belšie oblaky dymu, tváre ľudí sa už skrývajú hlboko za goliermi. Sedím tu pred počítačom a rozmýšľam...
Moja kuchyňa nemôže byť práve svätyňou v dome a zrkadlom jesene, ročného obdobia zdobeného farbami a stoly sú pokryté lahôdkami, ktoré sú ovocím predchádzajúcej tvrdej práce a šťastia ukovaného počasím. Môžete si prečítať.
Pravdepodobnejšie je, že prvé jesenné vydanie City Magazine práve teraz niekde letí vzduchom v tvare lietadla, ako keby trochu povýšenec, ktorý na roztrhaný list radšej pridal novú obálku, prečítal riadok-dva na precvičenie čítania, keď sú pred tabuľou vyzvaní na hodnotenie.
49 tipov na nekonečné leto, to je to, čo vám ponúkame v novom vydaní nášho letného čísla, ktoré vás bude sprevádzať počas letnej dovolenky a uchváti. 49 tipov, podujatí, festivalov, filmov, výstav, trendov, objektov, mestských zastávok a potuliek...
Myslím si, že v zrážkach dáždnikov a rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa motajú pod strechami obchodov, a fráz ako „Už je koniec?“ je zrejmé, že pohľad na oblohu objasní.
Pouličné divadlo je pravdepodobne najstaršou formou divadla a je aj jednou z najatraktívnejších zábav v teplejších dňoch v meste a zároveň má akúsi jedinečnú spoločenskú nôtu, keďže je prístupné každému, kto má rád divadlo, ba aj tých, ktorí si nemôžu dovoliť navštíviť takým či onakým spôsobom takéto formálne inštitúcie.
Prvá asociácia, ktorá mi napadne, keď počujem slovo bikiny, sú biele bikiny Ursuly Andress alebo Dr. No predsa brazílske pláže a kokosové gule.
Keď teploty stúpnu, bunda sa vyzlečie a našimi novými spoločníkmi sa stanú tričká, šortky, šľapky a opaľovací krém.
Leto je za dverami, panika za dverami môjho domova. Počasie sa v momente obrátilo na stranu sezóny a v mojej chladničke aj na jedálnom lístku je zloženie o niečo ľahších surovín.
Je samozrejmé, že sa ako malé deti hráme, no predovšetkým sa radi pretvarujeme a ponárame sa do životných rolí, ktoré sme tak či onak vstrebali do mysle sledovaním svojich rodičov, bratov, sestier, babičiek, starých otcov.. ., pozeraním televízie, čítaním kníh, dnes už by sa dalo povedať aj prehliadaním virtuálneho sveta.
Čierna - biela, bielo - čierna // Ako sa máš? Nie, že by som vás chcel zaťažovať nejakými čiernobielymi správami, ako napovedá nadpis, a je pravda, že obloha je šedá a mokré ponožky sú nevyváženou investíciou v porovnaní s dažďom a vetrom, ktoré robia nenáležité násilie na našich topánkach, dáždnikoch , kabáty...