Pouličné divadlo je pravdepodobne najstaršou formou divadla a je aj jednou z najatraktívnejších zábav v teplejších dňoch v meste a zároveň má akúsi jedinečnú spoločenskú nôtu, keďže je prístupné každému, kto má rád divadlo, ba aj tých, ktorí si nemôžu dovoliť navštíviť takým či onakým spôsobom takéto formálne inštitúcie.
Publikum aj účinkujúci pochádzajú z rôznych prostredí sociálne triedy, kultúr, národnosti... vzájomnú interakciu teda tvoria všetci a pre každého, kto sa chce pozerať, zúčastniť, ukázať. Je to predovšetkým jednoduché skvelé médium, ktorý nekompromisne kritizuje, pripomína, sleduje, vizualizuje, smeje sa, relaxuje, aktivuje, experimentuje, obohacuje ... V niektorých starších európskych mestách sú pouličné divadlá už pravidelnosťou, pre podujatie je už neformálne vymedzený priestor a pre každého výkonného umelca je to aj výzva, ako sa zapáčiť publiku pantomímou, tancom, herectvo a žáner predstavenia. Kritika je tu necenzurovaná, okamžitá a nenapadnutá. Samotná performance môže byť aj nepriamym médiom pre sociálnych aktivistov, ktorí sa prostredníctvom performance snažia priamo osloviť, konfrontovať a zapojiť verejnosť do aktuálnej spoločenskej situácie a do politickej oblasti myslenia.
Nech je to akokoľvek, človek na ulici je presiaknutý jedinečnou energiou, zvláštnou a univerzálnou integritou, demokratickejšou než samotná demokracia. V prvom rade je to muž na ulici, ktorý vdýchne život samotnému mestu a roly, ktoré stvárňuje, či už spontánne alebo moderované, nám umožňujú udržiavať kontakt s dieťaťom v našom podvedomí. Viete, čo sa hovorí, ak stratíte detskú zvedavosť a sny, stratíte vôľu žiť a ako rýchlo dokážu emócie vzrušenia a radosti obnoviť alebo dať nový impulz. Inak, ak hovoríme o pouličnom umení európskych miest, ako jeho pozorovatelia či obdivovatelia sa môžeme výrazne líšiť od tých, ktorí sa stratili v labyrinte ulíc Tokio, kde pouličné umenie živí chúťky výstredným cosplayom, kričiacimi koncertmi a bizarnými vystúpeniami, zatiaľ čo na druhej strane oceánu sa k nám dostáva iný, no americký spôsob komunikácie. V tomto metropolitnom meste, ktoré nikdy nespí, sa oči upierajú na mihotavé svetlá Broadwaya, jazzových klubov a chutných reštaurácií. Samozrejme, že hovorím o New York a malým tajomstvom každého Newyorčana je, že život nie je nikdy rušný napriek lesku alebo finančnej kríze. Aké kúzla nám ponúka veľké jablko a street art sa dočítate, ak otočíte pár strán, ale hlavne nezabúdajte, že cena lístka do pouličného divadla je minca v klobúku.
166 - Magazín mesta - 3. - 17. JÚN 2013 podľa Magazín mesta
