Naša myseľ je mimoriadne tajomné miesto a každým dňom v nej objavujeme viac a viac zaujímavostí. Ak si stále myslíte, že vaša inteligencia závisí od veľkosti vášho mozgu, hovoríme vám, že žijete v klame. Tu je 10 ďalších tajomstiev, ktoré chce váš mozog vedieť.
Mozog je jeden z najúžasnejších a najkomplexnejších časti ľudského tela, čomu niektorí lekári a vedci dodnes nerozumejú. Aby sme pochopili, aká skutočne úžasná je naša myseľ, nazbierali sme toho najviac na jednom mieste podivné štúdie o našom mysliacom stroji, ktorý vás doslova zanechá bez slov.
10 tajomstiev, ktoré chce váš mozog vedieť:
10. Sex má zlepšiť fungovanie nášho mozgu.
O prospešné fakty sexu veľa vedcov písalo o ľudskom tele a o tom druhom sa hovorí, že dokonca zlepšená funkcia mozgu, najmä v neskoršom veku. Výskum, inak vykonávaná na zvieratách, dokázala, že sexuálna aktivita zlepšený duševný výkon a produkciu nových buniek v oblasti mozgu, za ktorú je zodpovedný Pamäť. Tieto údaje by mali potvrdiť aj údaje zverejnené v tomto roku štúdium, v ktorej dokázali, že starší ľudia sú sexuálne aktívni oveľa lepšie vyriešil mentálne testy než tí, ktorí nie sú sexuálne aktívni.
9. Po dovolenke sa nám má lepšie rozmýšľať.
Ďalší fakt, ktorý hovorí v prospech dovolenky - štúdia totiž ukazujú, že náš mozog by mal byť po odpočinku stať sa produktívnejším, lebo vraj myslel oveľa lepšie. Psychológovia tvrdia, že náš mozog nie je stroj, ktorý dokáže pracovať nepretržite, preto je dôležité dopriať si čas na oddych a chatujeme – týmto spôsobom by mali byť opäť zaistení začiatok, čo by malo byť dôležité pre mentálne spracovanie.
8. Náš mozog má byť počas spánku hore.
Aj keď sa zdá, že spánok je čas, kedy si náš mozog odpočíva, veľa vecí sa deje „tam“. Aj keď spíme, existujú aktívne oblasti predná kôra, ktorý riadi naše myslenie a uvedomenie, a somatosenzorická kôra, ktorá nám umožňuje vnímať okolie. Štúdie tak ukázali, že sú naše aj v hlbokom spánku mozog aktívnejší, ako si myslíme.
7. Náš mozog má začať starnúť už po 25. roku života.
Štúdie dokázať, že ľudský mozog je vraj „zrelý“ sotva na 25 rokov veku, ale pravdepodobne by u niektorých jedincov mohli rásť aj neskoro dvadsať rokov starý. Vedci sa preto domnievajú, že po 25. roku veku mozog starne odzadu dopredu – posledná časť k veku je prefrontálny kortex, ktorá je zodpovedná za posudzovanie, rozhodovanie, plánovanie, myslenie, rozvoj osobnosti... Mozgové centrá odmeňovania sú najaktívnejší v prvých rokoch dospievania, no v neskorších dvadsiatych rokoch sa umiestňujú na normálna úroveň, a preto nás už nehýbu tlaky spoločnosti a sme pripravení robiť riskantné rozhodnutia.
6. Intuícia by mala skutočne existovať!
Keď povieme, že nejaký vnútorný hlas nám hovorí, že je niečo dobré alebo zlé, nevieme si to ani predstaviť, čo je to vlastne za vnútorný hlas. Veda dokazuje, že to druhé by malo skutočne existoval - tento pocit je vraj výsledkom toho, že mozog ukladá, spracováva a prijíma informácie bez naša vedomá myseľ dokonca vnímala. Táto intuícia je založená na minulých skúsenostiach a vonkajších znakoch, preto na ňu reagujeme tak prudko a rýchlo určitú situáciu.
5. Náš mozog je zodpovedný za túžbu po jedle.
Tiež pre emocionálne jedenie je to chyba mozgu, konkrétne s tým súvisí chuť na jedlo chemické reakcie, ktoré si ani neuvedomujeme a ktoré sa niekedy ťažko ovládajú. Vedci tvrdia, že určité aminokyseliny sú zodpovedné za vytváranie neurotransmiterov v mozgu ovplyvniť našu vôľu - v dôsledku "depresívnej nálady" alebo vysokej úrovne stresu náš mozog túži po potravinách, ktoré môžu vytvárať chemikálie, ako je serotonín, ktoré spôsobujú zlepšenie nálady. Môže mať túžbu, samozrejme psychologické väzby – výskumu ukázali, že príjemné spomienky produkované „komfortným jedlom“ môžu viesť aj k túžby.
4. Mozog by sa mal dať trénovať, aby bol šťastný.
Podľa názoru psychológovia mali to byť naše mozgy sklon k negativite, ktorý možno pomohol našim predkom ľahšie rozpoznať a uvedomiť si hrozby. V modernom svete by však náš mozog pravdepodobne áno ťažil z trochu pozitívnejšieho pohľadu na život. Vedci tak hovoria, že môžeme trénovať naše mozgy, aby mysleli pozitívne, tvorili si šťastné myšlienky a odolávali negatívnym veciam – to sa dosahuje praktizovaním rôznych (pozitívnych) stratégií myslenia, o ktorých sa hovorí, že dokonca zmenila štruktúru nášho mozgu.
3. Prečo sa nám stávajú „heuréka“ momenty?
V sprche, pri chôdzi, na toalete... všetky tieto miesta sú kolísky „heuréka“ momenty, kedy sa nám spúšťa mozog myslieť kreatívne. Prečo sa to deje? Aj keď sa to zdá ako komplikované procesy, tieto momenty sú len naším výsledkom myšlienky, ktorý funguje na pozadí nášho mozgu. Niektorí z nich výskumu ukážte, že je oveľa lepšie odstúpiť od problému na chvíľu, keď hľadáte riešenie určitej veci, pretože to vyžaduje určitú mentálnu reštrukturalizáciu, často vedie k riešeniu.
2. Sny majú mať svoj význam!
Prečo snívame, to je otázka aj dnes to vyvoláva náladu – aj keď si stále nie sme istí, prečo k tomuto procesu dochádza, mnohí áno vedci veria, že sny nám pomáhajú spracovať emócie a diania, ktoré sa vyskytujú počas hodín bdenia. Počas snívania je aktívny celý mozog, najmä časť, ktorá vytvára obrazy a limbický systém, ktorý sa zaoberá emóciami. Mozgová aktivita počas snívania dosahuje rovnakú úroveň ako v bdelom stave a sny potom pokračujú spojiť sa so zážitkami, ktoré sme zažili. Podľa niektorých pozorovaní by nám sny mali dokonca pomáhať ovládať naše vnútro bitky a stres.
1. Videohry majú zvýšiť výkon mozgu.
Za to údajne môžu smartfóny a internet preťaženie nášho mozgu, zatiaľ čo videohry sú údajne prospešné pre mozog. Štúdie hry vraj posilňujú oblasti mozgu, zodpovedný za pozornosť. Existujú tiež dôkazy, že videohry môžu zväčšiť veľkosť a efektivitu riadiacich oblastí mozgu zrakové priestorové schopnosti. Výskumníci dokonca vyvíjajú videohry, ktoré dokážu zmeniť oblasti mozgu, ktoré ich ovládajú nálada.
