Už k sebe nepatríme...

Prestal som si predstavovať tie tisíce spôsobov, ako sa znova stretneme a padneme späť do tvojho náručia. Prestal som veriť, že všetko, čo potrebujem, je šanca na zmenu. Prestal som si myslieť, že existuje čo i len najmenšia možnosť napraviť všetky naše nedorozumenia. Prvýkrát som jasne videl, že neexistuje spôsob, ako pokračovať. Neboli sme jeden, ale každý z inej planéty.

Pravdou je, že už k sebe nepatríme. Od toho osudného dňa, keď si sa rozhodol odísť z môjho života, keď som ťa najviac potreboval. Naozaj som ťa potreboval.

Už k sebe nepatríme, odkedy sme sa o seba prestali snažiť. Nerozišli sme sa cez noc. Delili nás nevypovedané slová a tichá vzdialenosť. Neviditeľná trhlina v našom zdanlivo bezchybnom vzťahu, ktorá sa nakoniec ukázala ako naša skaza. Ticho a nedostatok komunikácie nás priviedli do stavu nevyhnutného kolapsu.

Nežiadal som veľa. Všetko, čo som chcel, bola čestnosť a transparentnosť bez klamstiev a podvodov. Chcel som len niekoho, kto by sa ku mne správal s láskou, starostlivosťou a rešpektom. Niekoho, kto by ma dal na prvé miesto, pretože na ňom záleží. Niekoho, kto by sa nikdy, nikdy nevzdal nášho vzťahu bez ohľadu na to, aké ťažké to bolo. Niekoho, kto oceňuje moju hodnotu a oceňuje osobu, ktorou som bez toho, aby ma musel meniť.

Nemôžem byť ideálnou osobou, ktorú si hľadal. Možno som sa mýlil, keď som si myslel, že láska dokáže poraziť všetko a že si zaslúžime druhú šancu. Keď sme to skúsili znova, uvedomil som si, že náš vzťah už skončil.

Chytili nás nenaplnené očakávania a rastúca nevôľa. Je iróniou, že vzťah, ktorý nám kedysi prinášal toľko radosti, sa stal príčinou nášho utrpenia.

Pomaly som si uvedomil, že som presne tam, kde som mal byť. Nemám chuť si nájsť iného partnera, zatiaľ nie. Nechcem sa čudovať, čo som mohol urobiť inak, aby naše cesty viedli k sebe.

Som pripravený na seba a svoj život bez teba.