Vojna na Ukrajine vyvolala preteky v odstraňovaní ruského plynu, ale na splnenie klimatických cieľov je potrebných oveľa viac obnoviteľnej energie. Trend v tomto roku je priaznivý a ak by pokračoval, prechod na „zelenú“ sa urýchli.
Nová správa zistila, že od vypuknutia vojny začiatkom tohto roka približne štvrtina elektriny v Európskej únii pochádza z veternej a solárnej energie. Ide o rekordné číslo a rast veternej a slnečnej energie ušetril EÚ 11 miliárd eur na nákladoch na plyn po tom, čo ruská invázia na Ukrajinu urobila nákup ruského plynu politicky úplne neudržateľným.
V rámci 27-členného bloku 19 krajín prekonalo svoje vlastné rekordy vo výrobe solárnej a veternej elektriny, podľa novej správy, ktorú zverejnili Ember Energy Institute a E3G Climate Institute. Poľsko, ktoré je historicky silne závislé od uhlia, zaznamenalo najväčší skok so 48,5 % nárastom výroby solárnej a veternej energie. Španielsko tiež vedie skupinu s najväčším nárastom, pokiaľ ide o absolútnu výrobu elektriny zo slnka a vetra. Pridala až 7,4 TWh, čo je 35-percentný nárast výroby veternej a solárnej elektriny. Všetka táto extra obnoviteľná energia tiež pomohla vyrovnať veľký 21-percentný pokles výroby elektrickej energie z vodných elektrární v Európskej únii spôsobený suchom.
Únia už pripravovala plány na prechod na čistejšie zdroje energie, aby obmedzila dopady klimatických zmien, no ruská invázia na Ukrajinu ich urýchlila. Európska komisia tak tento rok navrhla plán na ukončenie využívania fosílnych palív z Ruska „veľmi pred rokom 2030“ a na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v jeho celkovom energetickom mixe na 45 percent k rovnakému dátumu.
K dosiahnutiu ktoréhokoľvek z týchto cieľov je ešte dlhá cesta. Zatiaľ čo veterná a solárna energia vyrobili v období od marca do septembra tohto roku približne štvrtinu mixu elektrickej energie v EÚ, plyn stále poskytoval približne pätinu elektriny. Energetická kríza prinútila niektoré krajiny prehodnotiť svoje plány jadrovej energetiky. Nemecko, ktoré malo do konca tohto roka odstaviť niekoľko posledných jadrových elektrární, teraz tvrdí, že elektrárne budú v prevádzke do polovice apríla budúceho roka.
Zelená agenda je na poprednom mieste európskeho programu. A veci sa rýchlo menia aj na Slovensku. Otázka alebo správnym smerom?! Slovinsko má mimoriadne slabú elektrickú sieť a investície do modernizácie sa odhadujú na 20 miliárd eur. z toho sa dá usúdiť, že v Slovinsku musíme namiesto veľkých solárnych elektrární umožniť 70 percentám domácností, ktoré bývajú vo vlastných budovách, vybaviť svoje domy solárnymi elektrárňami s akumuláciou energie. To by znamenalo, že zo siete odoberajú len tú energiu, ktorú si sami nedokážu vyrobiť. Pre 800 000 elektromobilov do roku 2040, ktoré zdvojnásobia súčasnú potrebu elektriny, bude nemožné priviesť ju do domácností. Aj keď sa nám podarí vyrobiť elektrinu zeleným spôsobom. Riešením sú teda mikroelektrárne pre domácnosť so zásobníkom. Táto metóda je jedinou v Slovinsku, ktorá umožňuje normálny a udržateľný prechod na zelenú energiu. Žiadne špeciálne investície do infraštruktúry. Pre mestské centrá bude určite potrebný iný prístup, ale pre zvyšok Slovinska je to realizovateľné riešenie.
Na prechod Slovinska preto potrebujeme výhodnejšie dane na investície firiem a jednotlivcov do energetickej sebestačnosti. A samozrejme štátne záruky a bezúročné pôžičky na takéto projekty.
Krajiny sa tiež pripravujú na novembrovú klimatickú konferenciu Organizácie Spojených národov, kde budú analyzovať záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody z roku 2015. Podľa správy, ktorú dnes zverejnila mimovládna organizácia World Resources Institute, je svet v súčasnosti na dobrej ceste splniť rok 2030. znížiť emisie CO2 otepľujúceho planétu o 7 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2019. Svet musí v tomto desaťročí každoročne znížiť svoje emisie o 7,6 percenta, aby splnil ciele Parížskej dohody. To je oveľa viac slnečnej a veternej energie aj v našej malej krajine!
Prevzaté z TheVerge
