Myslím si, že v zrážkach dáždnikov a rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa motajú pod strechami obchodov, a fráz ako „Už je koniec?“ je zrejmé, že pohľad na oblohu objasní.
Apatický alebo nahnevaný na rozmarné kvapky, ale skôr nie voláme priveľa slnka, pretože to budeme čoskoro opäť reklamovať príliš horúca. Aby sme sa ale príliš nehádali o meteorologických javoch, v tomto úvodníku budem viac slov venovať nočnej more či párty, ktorú nazývame balenie. Akoby to už nebolo dosť ťažké, pravidlá hry sa neustále menia leteckých prepravcov.
Na tom, že sa budem motať, sa už nebude dať nič zmeniť, môj proces balenia zostáva rovnaký, len sa predlžuje fáza, keď musím vyhadzovať veci z kufrov. Každopádne, moment odchodu sa blíži a poznámka prilepená vedľa chladničky už obsahuje príliš dlhý zoznam tých dôležitých vecí v úvodzovkách. A viem, že nepotrebujem litrové fľaše opaľovacieho krému a viem, že všade, kam prídem, sa predávajú žuvačky, hydratačné obrúsky, tyčinky do uší, šampóny a tekuté mydlá a viem, že čokoládové tyčinky, ale liter Mlieko nemusím, pretože exotická kuchyňa dodáva výletu punc jedinečnosti a viem, že okrem troch hrubých sprievodcov mi do „kufra“ nepatrí kniha Vojna a mier, ale sú veľa takýchto vecí na mojom príliš dlhom zozname. Nudím sa, ale budem sa potom nudiť? Nudíte sa počas leta, ktoré ponúka množstvo aktivít? No a úplne prvá aktivita začína, keď si na posteľ ukladám veci podľa poradia zoznamu, samozrejme, medzi tým sem tam poskakujem a hádžem, skladám, rolujem, potom do vriec, potom von a zase kombinujem, čokoľvek je potrebné a čo nie... Zrazu je posteľ plná, nasleduje strategická hra Tetris, ktorá všetko dáva do kufra. Experiment č. 1, nepodarilo sa. Znova dávam všetko von, pozriem si zoznam toho, čoho sa môžem vzdať, prvé sú samozrejme ponožky, ale načo mi je desať párov, keď budem celý deň v žabkách, a ešte niečo odstránim zo zoznamu...
Experiment č. 2, kufor sa s ťažkosťami zatvára, chystám sa ho zdvihnúť, aby som vstúpil na váhu, keď začne nočná mora. No jediné, čomu nerozumiem je, že po prvé je to príliš ťažké a po druhé, že to budem musieť ťahať z letiska, možno aj niekoľko kilometrov. Znova všetko vyhadzujem a pozerám sa na všetok ten už preškrtnutý a pokrčený papier, keď si robím nový, značne zredukovaný zoznam veľmi potrebných vecí na dovolenku.
Experiment č. 3, kufor je zatvorený, stúpim na váhu, ktorá ukazuje priveľa... „Tak čo je zase priveľa?“, posťažujem sa. Vyhadzujem aj fén, vymením šampón a sprchový gél za "všetko v jednom". Stoupnem na váhu a áno, záložka na nej ukazuje presne toľko, koľko je povolená horná hranica. A ako vyzerám v deň odchodu? Áno, ako všetci turisti, aj ja som uprostred leta oblečený v hrubom svetri, v dlhých nohaviciach, s bočnými vreckami naplnenými až po okraj, v ťažkých turistických topánkach, na krku mám zavesený fotoaparát, hrubý sprievodca a pas v na jednej ruke mi cez druhú ruku visí bunda do dažďa a taška so sendvičom a fľašou vody, na tvári sa mi už rysujú čiary únavy a starostí, či letisková váha vydrží...
Potrebujem ešte niečo dodať? No áno, zakaždým si znova a znova hovorím, že nabudúce si vezmem len malý ruksak a pas.
167- Magazín mesta - OD 17. JÚNA DO 8. JÚLA podľa Magazín mesta
