Kedysi to bol hotel chtíč a dizajnérsky raj... Je piatok. Sedím v kancelárii, ručičky hodín ukazujú pol štvrtej a z rádia sa ozýva hlasná „vrcholka“, ktorá oznamuje denné správy a samozrejme počasie. „Víkend, ktorý bude nasledovať, bude slnečný a krásny, po dlhom čase jeden z mála, kedy môžeme nechať slnečníky doma, a hlavne bude ideálny na posledný skok do mora, pretože výhľad na budúci týždeň je už nie je tak slnečno a ružovo."
Už si začínam dávať dokopy harmonogram predsavzatí na nadchádzajúci týždeň, keď mi hlavou prebehne myšlienka, že by nebolo nič zlé na predĺžení víkendu a Idem k moru, na pár dní, kým ma dážď nezaženie domov. Ako obvykle chodím na ostrov, ktorý je nám najbližšie, k našim susedom, v útulný domček pri mori nakoniec idylické rybárske dedinky, kde ďaleko nie je ani obchod, kde je len malý hotel a dve prímorské taverny.
#190 City Magazine - Moderný interiér podľa Magazín mesta
Pri ležaní na pláži a čítaní časopisov sa mi často zastavia pohľady v tajomnom hoteli, ktorý stojí na druhej strane zálivu. Rozhodol som sa trochu pátrať, a tak už prehliadam na zariadení, ktoré je inteligentnejšie ako ja, a nachádzam tituly ako "Vzostup a pád juhoslovanského hotela mieru a pornografie" dobre "Temná stránka chorvátskeho cestovného ruchu", "Haludovo na pokraji kolapsu, ruskí investori odišli", "Kedysi najluxusnejší a skazenejší hotel v celom komunistickom svete, dnes rozľahlá ruina" ... Spomínam si, že som pred rokmi čítal niečo o tomto kedysi mocnom hoteli, za ktorý sa považoval mesto hriechu a dizajnérsky raj. Aj dnes tento mocný muž predstavuje peklo aj nebo na Zemi so všetkými odtieňmi medzi nimi, od slávy po skazu a naopak. Možno som o pár rokov príliš mladý na to, aby som poznal celú jeho históriu... Nevadí, môj posledný prázdninový deň bude dňom na uspokojenie mojich bádateľských chúťok, a keďže už v noci hrmelo a fúkal juh, rozhodnutie bolo trochu primerané. Najprv sa odveziem na pobrežie, poprechádzam sa, voda je tyrkysovo modrá a krištáľovo čistá. Mohutné borovice ukrývajú park, ktorý oddeľuje pláž od hotela, no aj tento je bohužiaľ opustený a zarastený, vzácne druhy kríkov a kvetov naznačujú, že tu bolo kedysi krásne oáza stredomorských rastlín a kvetov, a park by mali zdobiť unikátne sochy renomovaných chorvátskeho sochára Frana Kršinića. Pokračujem cestičkou popri minigolfových a tenisových kurtoch na tanečný parket a popri polorozpadnutých apartmánoch do hotela. Bolo to koncom 60. rokov, keď to urobil Americký multimilionár a vydavateľ časopisu pre dospelých Penthouse, Bob Guccione, si zamiloval toto tajomné miesto a rozhodol sa vybudovať raj, no predovšetkým videl cestu, ktorá sa mala zrútiť múr studenej vojny. Vymenoval za hlavného architekta Boris Magaš, ktorá sa podpísala pod projekty známych juhoslovanských stavieb a začal sa stavať rezort pre milovníkov voľného času. Už pri vstupe do mohutnej vstupnej haly môžete povedať, že tu býval poklad špičkových dizajnérskych kúskov, naznačovali obklady v saunách a salóne krásy. prestíž a bohatstvo. O veľkej kuchyni sa hovorí, že je zásobená homármi a kaviárom. Hotel mal vnútorné a vonkajšie bazény a jeden z nich bol údajne celý naplnený šampanským. Obsluhovať ju mali tie najkrajšie dievčatá, ktoré mali na sebe mini kostýmčeky v štýle francúzskych slúžok, boli ako nejaké Zajačiky Playboy, krupiéri a hostesky. V hoteli našli oddych známi svetoví štátnici a juhoslovanská „červená buržoázia“. Ale miesto, ktoré malo byť miestom stretnutia dôležitých politických osobností z rôznych častí sveta, míňalo príliš veľa peňazí na prežitie. Cesta išla z kopca a len ruiny sú svedkami tajomných príbehov, ktoré rozbúria fantáziu. Cesta domov bola poznačená tichou úvahou o tom, že kedysi pôvabná vízia brooklynského peňažného magnáta sa možno práve vráti...
