Hororové filmy od svojho vzniku využívajú zaujímavé prístupy na strašenie ľudí. Samozrejme, všetko to začína obrazom a zvukom, no techniky sa menia v závislosti od režisérov a doby, v ktorej film vznikol.
Vo filme je to tak ich! (1954) zvuk obrovský hmyz udrel strach do kostí divákov, ešte skôr, ako vôbec videli spomínané príšery. V inom uskutočnení Invázie tretích tvorov (Invázia zlodejov tiel, 1978) je režisérom Philip Kaufman s pomocou hudobné pozadie a špeciálne zvukové efekty, ktorý navrhol s umelcom Benjaminovi A. Burttovi, vytvoril scénu narodenia mimozemšťanov, ktorá bola ešte strašidelnejšia.
Invázia tretích tvorov (Invázia zlodejov tiel, 1978):
To sa dá rozpoznať aj vo filmoch John Carpenter, ktorý je už v Halloween (Halloween, 1978) použil rozpoznateľný soundtrack, ktorý bol vytvorený pomocou syntetizátory. Podobné trendy možno pozorovať aj v niektorých jeho ďalších filmoch, ako napr Hmla (Hmla, 1980) a Útok na policajnú stanicu (Útok na okrsok 13, 1976). V Halloweene je vidieť aj pohyb kamery, ktorý pokojne zachytáva ducha tichých predmestí a dáva pocit, že sa niekto tajne pozerá. To sa mieša s mnohými zábermi z pohľadu vraha, čo pridáva navyše pocit nepokoja pri pozeraní filmu.
Halloween (Halloween, 1978):
Situácia je úplne opačná Ôsmemu cestujúcemu (Mimozemšťan, 1979) Ridley Scott. Tento minimalizoval používanie hudby a spoliehal sa na továrenské zvuky, ktorá pekne splývala so scénografiou filmu. Zároveň tiež úspešne sprostredkoval tému ticha, ktoré môže byť spojené s vesmírom, a tiež nápadný propagačný citát filmu: “Nikto ťa vo vesmíre nepočuje kričať.”
Ôsmy cestujúci (Mimozemšťan, 1979):
Mnohé filmy však nespájajú zvuk a obraz úplne prirodzeným štýlom. Pod kožu (Pod kožou, 2013) je toho dobrým príkladom, keďže je režisérom Jonathan Glazer na vzhľad krásne Scarlett Johansson úplne zviedol divákov, no zároveň tieto obrazy sprevádzal dlhšími rámčekmi a nezvyčajnými zvukovými efektmi, sprevádzanými osobitým hudobným podkladom skladateľa Myši Levi.
Pod kožu (Pod kožou, 2013):
Aj keď sú to často horory podceňovaný, sa skrýva v mnohých filmoch umenie, ktorá sa vymyká lacným gýčom ako tá, kde hlavnému hrdinovi náhle skočí pred tvár kocúr a vydesí tak jeho, ako aj diváka.
