"Britský Nigérijčan má určite originálny prístup k hre na gitare, čo ho označuje ako novú hviezdu jazzovej gitary, široká škála vplyvov ho priviedla k niečomu novému."
Saxofonista Lovro Ravbar určite patrí k úplnej špičke slovinskej hudobnej scény a neobmedzuje sa len na prísne štýlové mantinely.
Igor Lumpert je v New Yorku živeči slovenski glasbenik, ki se ponaša z žametnim zvokom saksofona. Njegovim melodijam boste lahko prisluhnili 2. novembra ob 21.00 v Jazz Clubu Ljubljanski grad.
Dramatický herec a známy imitátor Klemen Slakonja si opäť vyskúša spevácke umenie a vypočuť si ho budete môcť 19. októbra o 21:00 v Jazz Clube Ljubljanski grad.
Kapela Las Cuerdas hrá rôzne hudobné žánre v zábavnom latinskoamerickom štýle.
Projekt Nas3 vznikol v Portoroži v roku 2006 ako výsledok spontánneho hudobného stretnutia troch talentovaných hudobníkov, ktorí spolu študovali na Štátnom jazzovom konzervatóriu v Klagenfurte.
Súbor Papir je dúhou ľudí, ktorí sa spojili, aby jednoducho vytvorili krásne piesne – piesne, ktoré budú pre tento svet niečo znamenať a budú ho dlho tešiť svojimi melódiami a príbehmi.
Džezová bubenícka legenda Ratko Divjak urobil silný dojem na hudobnej scéne v Slovinsku aj v zahraničí. Má za sebou pestrú kariéru, ktorú začal v rockovej kapele a potom pokračoval v jazze.
Nový projekt Ratka Zjača a Stefana Bedettiho vznikol vydaním albumu Life on Earth. Vypočuť si ho môžete 26. októbra o 21:00 v Jazz Clube Ljubljanski grad.
Tadej Toš so svojím kvartetom predstaví 14 Prešerenových piesní.
The Dukes of Prunes je nadaljevanje projekta, ki sta ga Boštjan Andrejc in Samo Turk začela na Glasbeni šoli Koper, ko sta z izbranimi učenci sestavila večjo zasedbo, ki je izvajala repertoar iz opusa Franka Zappe. 25 let po smrti tega neulovljivega umetnika sta zbrala novo zasedbo, s katero so pripravili udaren repertoar iz Zappovega obširnega opusa.
Skupina špičkových umelcov zo západnej Afriky prichádza na zámok Jazz Club Ľubľana. Všetci pochádzajú z výrazne umeleckých rodín alebo klanov, ktoré majú popredné miesto v umení, najmä v hudbe a tanci, v afrických kultúrnych dejinách a aj v dnešnej spoločnosti. Hovorí sa im griotky.