Keď sa dieťa narodí, rodičia, príbuzní a priatelia zistia, na koho sa podobá, koho má oči... Ktorý z rodičov však ovplyvní jeho myseľ a inteligenciu? Od koho deti dedia inteligenciu?
Priznajte sa, že aj vy ste niekedy premýšľali, od koho deti dedia inteligenciu? Keď príde nový člen, rodičia sa pýtajú, ktoré dieťa sa im bude viac podobať. Zatiaľ čo fyzická podobnosť je často prvá vec, ktorú si všimnete, mnohí rodičia sa zaujímajú aj o iné zdedené vlastnosti, najmä inteligenciu.
Vedecký výskum priniesol v súvislosti s touto otázkou zaujímavé zistenia, ktoré otvárajú dvere svet genetiky a vplyv rodičov na kognitívny vývoj detí. Podľa výskumu sa zdá, že áno matkine gény kľúčovú úlohu pri formovaní inteligencie u detí.
Gény zodpovedné za rozvoj kognitívnych schopností sa nachádzajú na chromozóme X. Pretože ženy majú dva X chromozóm, majú väčšiu šancu odovzdať tieto gény svojim potomkom v porovnaní s mužmi, ktorí majú len jeden. Dá sa teda usúdiť, že podiel matky na inteligencii dieťaťa je výraznejší pri dedení genetických vlastností.
Mnohé štúdie dokazujú, že deti preberajú inteligenciu od svojich matiek
Naozaj majú gény matky väčší vplyv? Foto: Andrea Piacquadio / PexelsHovorí sa, že inteligencia patrí medzi podmienené gény, ktoré musia pochádzať od matky. Štúdie s použitím geneticky modifikovaných myší ukázali, že tie s extra dávkou materského génu vyvinuli väčšie hlavy a mozgy, ale mali malé telá.
Naproti tomu myši s pridaním otcovských génov mali menšie mozgy, ale väčšie telá. To otvára dvere k pochopeniu toho, ako zdedená genetika ovplyvňuje vývoj mozgu a tým aj kognitívne funkcie.
Čo je od matky a čo od otca?
Vedci identifikovali bunky, ktoré obsahujú iba matkine alebo iba otcove gény v šiestich rôznych častiach myšacieho mozgu, ktoré riadia rôzne kognitívne funkcie, od stravovacích návykov až po pamäť.
Niektoré od mamy, iné od otca. Foto: Pavel Danilyuk / PexelsBunky s génmi otca sú sústredené v častiach limbického systému, ktorý sa podieľa na funkciách ako sex, jedlo a agresivita. Vedci však nenašli žiadne otcovské bunky v mozgovej kôre, kde prebiehajú najpokročilejšie kognitívne funkcie, ako je uvažovanie, myslenie, jazyk a plánovanie.
Výskum to jasne ukazuje genetika nie je jediným determinantom inteligencie - odhaduje sa, že len 40 až 60 percent inteligencie je dedičných, zvyšok závisí od prostredia.
Zdôrazňuje sa tým význam vplyvu prostredia, výchovy a skúseností, ktoré dieťa počas dospievania prežíva pri formovaní jeho inteligencie. Gény sú teda dôležitou zložkou, no sú len súčasťou širšieho spektra faktorov, ktoré formujú kognitívne schopnosti.
