Prečo je prvým inštinktom nájsť niekoho, kto vyplní prázdnotu, ktorú cítime vo vnútri? Niekto, kto vylieči rany? Nájdeš odpoveď vo svojom odraze v zrkadle?
V snahe o šťastie to často robíme zásadná chyba, že svoje vnútorné rany a prázdnotu sa snažíme liečiť pomocou iných ľudí.
Mnohí sa uchyľujú k presvedčeniu, že prítomnosť inej osoby ich môže úplne urobiť šťastnými, vyplniť medzery a vymazať bolesť z minulých skúseností.
Toto je mylné presvedčenie, ktoré môže viesť k závislosť na vzťahu, kde očakávame, že ostatní budú hrať roly, ktoré sú skutočne našou vlastnou zodpovednosťou.
Vo vzťahoch sa často stáva, že ľudia sa nechtiac stanú meradlom šťastia
To vytvára tiché, ale prenikavé súťaž, kde je láska podmienená porovnávaním a súťaživosťou namiesto toho, aby bola nezaťažená a bezpodmienečná. Takýto spôsob života nevedie k skutočnej spokojnosti, ale udržiava nás v stave neustáleho porovnávania a neistoty.
O to viac, keď sa ocitneme v situácii, keď sme zaťažení tými svojimi neistoty, môže cítime sa tak prázdni, že našou prioritou je jednoducho to, aby sme vyzerali lepšie v očiach ostatných.
V takých chvíľach sme pripravení urobiť takmer čokoľvek, byť akceptovaný v očiach druhých, milovaný, rešpektovaný alebo cenený. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na to, ako sa sami cítime, sústreďujeme sa na externé potvrdzovanie našich hodnôt.
Skutočné naplnenie a vnútorný pokoj však nemôžu pochádzať z porovnávania alebo spoliehania sa na iných.
Skutočné čaro a krása života sa odhalí, keď na sebe začneme pracovať
A keď sa naučíme oceňovať a milovať samých seba bez potreby externého overovania.
Na tejto ceste zisťujeme, že iní ľudia môžu ponúknuť podporu, múdrosť, možno aj lásku a povzbudenie, ale práca na sebe je niečo, čo musíme to urobiť sami. Preto je také dôležité naučiť sa sebaúcte a sebaláske.
Keď sa rozvíjame do hĺbky sebaúcta už nepotrebujeme iných, aby nás pozdvihli. Už necítime potrebu byť lepší ako ostatní alebo dokazovať sami seba.
Prijímame sa takí, akí sme, so všetkými našimi silnými a slabými stránkami
Keď sa takto prijmeme, prestaneme neustále kritizovať druhých, pretože chápeme, že aj oni sú na svojej vlastnej ceste, plnej zápasov a výziev.
Táto zrelosť a pochopenie prináša hlbokú úľavu a skutočnú slobodu. A keď dosiahneme tento bod, môžeme skutočne povedať, že sme našli cestu k vnútornému pokoju.
Toto nie je cesta, po ktorej za nás môže kráčať ktokoľvek iný
Je to cesta, ktorá si vyžaduje naše vlastné nasadenie, odvahu a vytrvalosť. Na tejto ceste pokoj nielen nájdeme, ale aj nájdeme sa stali aj zdrojom inšpirácie a podpora pre ostatných, ktorí hľadajú vlastnú cestu k sebaúcte a sebauzdraveniu. Rany si vyliečime sami.
