Rozhovor: "Po 25 rokoch na scéne nás to stále nesmierne baví!"

Ste z Hamburgu, kde tiež začínali Beatles a odkiaľ pochádza Solomun, súčasný kráľ Ibizy. Čo robíte tak inak, že vyčnievate z priemeru?
Simon: Čo ja viem? Máme veľa dobrých DJov, ale trvalo dosť dlho, kým sa tu rozrástla silná scéna, ktorá vyprodukovala aj veľkú hviezdu.
Bastian: Hamburg má skutočne veľmi bohatú hudobnú históriu, je to jedno z najhudobnejších nemeckých miest. Pôsobilo tam veľa silných vydavateľstiev a najmä nemecká hip-hopová scéna, ale aj rané techno a rave majú silné korene práve v Hamburgu. Tieto úspechy sú spojené predovšetkým s tým, že sme boli v správnom čase na správnom mieste.
HP: Rave kultúra bola v Hamburgu, kde som žil v polovici 90. rokov, všadeprítomná. Počúvali sme DJ Steva Masona v britskom rádiu BFBS a miestnych rave parties sa zúčastnilo veľa britských vojakov, ktorí boli umiestnení v meste. Pravdepodobne preto boli naše rave také odlišné od tých v iných nemeckých mestách. Každé väčšie mesto malo svoju vlastnú scénu, ktorá bola dosť uzavretá, ale spoločné bolo, že všetci nenávideli Scooter. Ale nenávisť sa rozplynie. Naučili sme sa s tým žiť. Tam, okolo roku 2012, si nás zrazu všetci zamilovali.

Napadlo vás niekedy, že ste možno nejaký druh Beatles techno scény? Už v prvej dekáde fungovania ste nakrútili tridsať úspešných singlov.
HP: Úprimne povedané, o minulosti vôbec nepremýšľame. Hneď ako vydáme novú skladbu alebo album (nový očakávajte koncom roka alebo na jar, p.p.), už začíname pracovať na ďalšom projekte. Kreatívny proces v ateliéri začína každý deň odznova. Budeme mať dostatok času na spomienky a obzretie sa za starými rokmi.

Čo vlastne zrodilo váš signature zvuk, ktorý sa za štvrťstoročie príliš nezmenil?
HP: Bol som v Tresore a iných ikonických kluboch, ale tento minimalizmus, temnota a repetitívna hudba bez vokálov neoslovila. Je mi bližšia energia a atmosféra veľkých sál a moment, keď tisíce ľudí súčasne cítia rovnakú energiu. Posolstvo raveového hnutia bolo v mnohom protikladné ku kultúre introvertných mulíc, ktoré pred výbuchom tejto eufórie počúvali minimalistické techno v tmavých pivniciach. S raves sa zrazu opäť povolila masová hystéria. Prvá Love Parade na mňa naozaj zapôsobila. A Scooter sa vždy snaží vyvolať tú eufóriu. Dnes už chápem, prečo si veľa ľudí myslelo, že sme mulice, ktoré vyskúšal nejaký techno producent. Asi sme tak naozaj vyzerali. Ale boli sme skutoční producenti a autentická kapela. Tajomstvom nášho prelomu a faktu, že sme na scéne zostali tak dlho, je, že od prvého singla sme vedeli vtesnať eufóriu rave do štvorminútových kúskov: apely, hluk a ozvena z tanečného parketu. a zvuky, ktoré naživo počujete len vo veľkej aréne. Veľa našich hitov je naplnených pocitom živého vystúpenia, čo ľudí priťahuje.

Vaše prvé hity v 90. rokoch boli zážitkom, ktorý zmenil život. Ísť na Love Parade alebo Mayday, vidieť Westbam and the Scooters bol istý druh púte. Tanečná hudba sa medzičasom vyvinula, môže ešte niečo podobné ponúknuť?
HP: Možno. Alebo nie. Pred desiatimi rokmi sa zdalo, že vrchol je za nami, no v poslednom desaťročí táto hudba a kultúra najskôr dobyla USA a teraz je ňou fascinovaná aj Ázia a ceny DJ-ov sa merajú v státisícoch eur, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné. Pokiaľ budem počuť dobré nahrávky a cítiť tú správnu energiu na párty, táto scéna neumrie. Po 25 rokoch na scéne nás to stále nesmierne baví. Pre mňa sa od rave výbuchu na začiatku 90. rokov v tomto smere veľa nezmenilo.

HP Baxxter, si akýmsi Billy Idolom techna, ale určite muž s mimoriadnou charizmou a jednou z najznámejších tvárí elektronickej hudby.
HP: Vždy som mal rád kapely so silným pódiom. Keď som ako tínedžer počúval hard rock, miloval som Ritchieho Blackmora z Deep Purple, ktorý na každom koncerte zničil svoju gitaru. Už vtedy som vedel, že to bola zinscenovaná časť predstavenia, ale to nezmenšilo vzrušenie, ktoré som cítil, keď to rozbil. Keď si spomeniem na pyrotechniku, ktorú sme používali na prvých turné, v porovnaní s dnešnými výbušnými šou sa len usmievam. V jednom momente sme míňali viac na pyrotechniku, ako sme mohli zarobiť na lístky, ale mohli sme si to dovoliť, pretože na koncertoch sa predávalo obrovské množstvo platní. Každý singel, ktorý sme vydali, bol zlatý alebo platinový a potom sa zrazu začali predávať albumy. To sa samozrejme úplne zmenilo, ale našťastie aj pyrotechnika zlacnela a nemusíme sa nad tým pozastavovať.

Teraz mi to budeš musieť odpustiť, ale musím priznať, že Scooter som vždy vnímal ako nejaký veľký rave cirkus, no v určitom momente seriózni elektronickí producenti a DJs začali uznávať tvoj prínos a akceptovať ťa. Kedysi sa nad vami oháňali nosom, dnes môžete ísť do Berghainu a cítiť sa tam ako doma. Dokonca aj Pan-Pot a Modeselektor hovoria, že by s vami bez váhania niečo natočili.
Michael: Keď sme pred rokmi vystupovali v Berghaine, na naše vystúpenie prišlo veľa DJov, ktorí nás občas priam nenávideli. Tento postoj sa úplne zmenil. A ja tomu rozumiem. Keď v roku 1993 vtrhol na scénu Scooter, bol som jedným z tých DJov, ktorí k nim mali oveľa bližšie. alternatívna klubová scéna ako veľké rave. Starší z techno scény v Berlíne a Frankfurte neboli práve nadšení, keď sa tejto hudby chopili veľké vydavateľstvá a dostali ju na MTV a Vivo. V tomto smere bola Scooter komerčná kapela, ktorá komercializovala elektronickú hudbu. Po tých rokoch však vyrástol na ikonu.
Bastian: Nie je veľa kapiel, ktoré sú v centre pozornosti viac ako 25 rokov.
Michael: A vôbec, urobili sme naozaj hudbu, ktorá bola taká odlišná od ostatných? Tiež väčšina veľkých DJov, vrátane Carla Coxa, vytvorila a roztočila rýchlu rave hudbu. Rovnako aj Sven Vath. Alebo tvoj Umek.

Michael, kedy a prečo si sa ty a HP rozhodli hrať aj DJ sety?
Michael: Asi pred piatimi rokmi. Keď ideme na turné ako kapela, nie je to lacné, takže hráme vo veľkých sálach, ale v menších priestoroch to nefunguje a ľudia nás chcú aj v menších. Na tento účel sme postavili HP Baxxter DJ-set, v ktorom s HP roztočíme hudbu, ktorá sa nám páči, vrátane niektorých našich hitov, a on sa chopí aj mikrofónu. Začalo to ako experiment, pretože sme sa chceli opäť spojiť s klubovou scénou. Scooter sa predsa zrodil z toho, že sme chodili na rave a vyrástol z neho štadiónová kapela, takže si musíme dávať pozor, aby sme nestratili kontakt so základňou, z ktorej pochádzame. Nie je náhoda, že viac ako všetci členovia, ktorí sa pripojili k skupine, sú DJs, vrátane Bastiana, ktorý priniesol do kapely novú sviežosť.

Je energia na týchto predstaveniach veľmi odlišná?
Je to skvelé, ale samozrejme je to iné, pretože hráme len pár našich skladieb a zvyšok je hudba od iných producentov. Celý koncept je iný: celé to trvá hodinu a pol, je to skôr ako David Guetta alebo Armin van Buuren a na konci sa samozrejme HP Always chopí mikrofónu a zaspieva niektoré z našich hitov. Ľudia to jednoducho chcú. Ale toto nie je koncert Scooter, kde je všetko postavené na našej pôvodnej hudbe a živom vystúpení.

Ktorá pieseň Scooter sa spája s najkrajšími spomienkami?
Bastian: Pre mňa je to Ramp! (Logická pieseň). Niektoré z mojich veľmi intímnych spomienok sú spojené s touto skladbou a na pódiu je vždy veľká energia, keď ju hráme. A záver Endless Summer je čistá koncentrovaná energia.
Simon: Hyper Hyper sa mi páči asi najviac, pretože mi to pripomína moje rave roky a keď som začal s DJingom a objavovaním všetkej tejto skvelej tanečnej hudby. Návrat do čias, keď elektronická hudba vyšla z undergroundu a rozkvitla do formy masové rave.
HP: Ale poviem J'adore Hardcore, pretože je to taká silná, energická skladba.

Váš najnovší singel je God Save The Rave. Je to náhodou aj hymna Brexitu?
Bastian: Ale nie. (smiech) Skladba vznikla na workshope, ktorý sme pripravili s rôznymi mladými umelcami. Tento nápad predstavilo viedenské duo Harris & Ford, HP sa hneď zapáčilo a spoločne sme ho v štúdiu rozvinuli do tracku, ktorý nadväzuje na zvuk kapely Scooter. Nebolo to jednoduché, pretože HP nechcelo príliš meniť svoju skladbu, ktorá bola zvukovo dosť vzdialená našej hudbe.
Michael: Ich kompozícia bola veľmi jednoduchá a snažili sme sa zachovať ducha originálu a zároveň ho úplne zmeniť.
Bastian: V konečnom dôsledku je podstatné, aby sme boli s produktom všetci spokojní, aby sme sa s touto pesničkou všetci stotožnili, aby bola naša. Bojovali sme medzi sebou v štúdiu, aby sme našli kompromis, ale keď stojíme na pódiu a vidíme reakcie ľudí, sme spokojní, pretože vidíme, že sa nám to podarilo.

Máš nejaký odkaz pre fanúšikov, ktorí prídu 30. októbra na tvoje vystúpenie v Ľubľane?
Bastian: Vzhľadom na to, že k vám prichádzame prvýkrát, by sme chceli zdôrazniť, že sa pripravíte na skutočne silnú šou. Koncept je naozaj silný a energický, treba ho len zažiť. A tí, čo už áno, sa na naše predstavenia radi vracajú. Toto je zvláštny zážitok.