Pre mnohých sú Trumpove vyjadrenia o 60 tarifách % ďalšou „predvolebnou“ provokáciou. Ale akonáhle si prečítate "The Mar-a-Lago Accord", budete sa smiať. V zákulisí je stratégia, ktorá by mohla radikálne zmeniť globálny finančný systém – a posunúť Ameriku na miesta, kam sa ešte nedostali ani latinskoamerickí populisti.
Keď bývalý americký prezident Donald J. Trump ohlasuje novú ekonomickú doktrínu, svet často odpisuje jeho slová ako divadlo pre jeho voličskú základňu. V zákulisí však údajne existuje skutočný strategický text – neoficiálne nazvaný „Dohoda z Mar-a-Lago“ – ktorý stanovuje plán komplexnej reštrukturalizácie globálneho ekonomického poriadku.
Dokument, ktorý pripravila skupina okolo ekonóma Stephena Mirana, odhaľuje trojrozmerný plán: devalvácia dolára, masívne uvalenie ciel a reštrukturalizácia dlhu USA – vrátane myšlienky 100-ročných dlhopisov s minimálnym kupónom. Ak to znie ako ekonomická verzia „Mad Max“, nie ste jediný, kto prevracia oči.
Ideologický obrat: Amerika ako rozvojová krajina?
Stratégia by mohla znamenať historický obrat, keď USA – dlho epicentrum globálnych financií – začnú uplatňovať taktiku, ktorá je zvyčajne vyhradená pre rozvojové krajiny: devalvácia, protekcionizmus, reštrukturalizácia dlhu.
Predstavte si nasledujúci scenár: Podľa tejto logiky by USA zámerne oslabili dolár, zaviedli protekcionistické clá a zároveň presvedčili zahraničie, aby vymenili americké dlhy za ultradlhodobé dlhopisy. Teoreticky by Washington „zmrazil“ svoje záväzky a export by sa vďaka slabšiemu doláru opäť stal konkurencieschopným.
Ale problém je zrejmý: Pokusy súčasne devalvovať a posilňovať dolár prostredníctvom colných opatrení sú zásadne protichodné.
Dolárová pasca: paradox svetovej rezervnej meny
Jadro tejto stratégie je založené na kritike postavenia dolára ako globálnej rezervnej meny. Miran tvrdí, že tento status poškodzuje americký priemysel tým, že umelo zvyšuje hodnotu dolára, čím sa americké produkty stávajú drahšími a menej konkurencieschopnými. Irónia je však zrejmá: rovnaký status umožňuje Amerike životný štýl, v ktorom môže dovážať skutočný tovar výmenou za „sľuby v digitálnych dolároch“.
Ak Amerika zahodí toto privilégium – alebo ak svet sám v ňu stratí dôveru – dôsledky budú globálne. Vrátane vyšších úrokových sadzieb amerických dlhopisov, straty likvidity a možnej krízy dôvery v americký fiškálny systém.
„Colná vojna 2.0“: teraz aj s morálnou kategorizáciou krajín
Jedným z najvýraznejších prvkov stratégie je návrh na zavedenie globálny „systém sociálnych kreditov“: Krajiny, ktoré sledujú americké záujmy – od platenia do NATO až po rešpektovanie amerického duševného vlastníctva – by získali privilégiá prístupu na trh, nižšie clá a ďalšie výhody. Zvyšok sveta? Nech sa pripraví na „disciplínu“.
To znamená, že obchodné vzťahy by sa zmenili na morálne: spolupracujte s nami, alebo zaplaťte daň za svoju neposlušnosť. Hoci USA už dlho využívajú ekonomickú páku na dosiahnutie geopolitických cieľov, tento systém by túto prax inštitucionalizoval.
Zadlžené impérium
Ale možno najalarmujúcejšou časťou dokumentu je návrh reštrukturalizácia dlhu: Emisia „storočných dlhopisov“, dlhopisov so 100-ročnou splatnosťou a minimálnym kupónom. Je to jasný znak toho, že Washington chce znížiť svoje súčasné bremená – a presunúť ich na budúce generácie.
V extrémnej verzii dokument dokonca spomína možnosť neplatenie úrokov zahraničným držiteľom amerických dlhopisov. Inými slovami – technická platobná neschopnosť.
USA, ktoré v minulosti učili svet o zodpovednej fiškálnej politike, teraz koketujú s možnosťou zámerne nesplnili svoje dlhové záväzky – niečo, čo by bolo pred desiatimi rokmi nepredstaviteľné.
Nová doktrína alebo zúfalé opatrenia?
Dohoda Mar-a-Lago nie je oficiálny dokument Bieleho domu, ale skôr koncept. Ale ak to čítame ako programové východisko budúcej administratívy, prezrádza to hlboká neistota v rámci amerického systému.
Namiesto sebavedomého impéria sa odkrýva obraz krajiny, ktorá je ochotná obetovať globálnu dôveru, aby prežila svoju vlastnú fiškálnu krízu. Toto nie je manifest moci – ale dôkaz, že impérium je v bode, kde dôveruje iba šokovej terapii.
Tri kroky Trumpovej ekonomickej stratégie – Mar-a-Lago Accord: Ako „urobiť Ameriku opäť skvelou“
Pre každého, kto by sa zaujímal o to, čo presne stojí za Trumpovým ekonomickým „tarifným ohňostrojom“, je odpoveď celkom jasná – a znepokojujúca. Jeho tím vraj prišiel s trojkrokovou stratégiou, ktorú niektorí nazývajú “Dohoda Mar-a-Lago”, po jeho slávnej floridskej usadlosti. Ide o pokus vyriešiť hlbokú fiškálnu a priemyselnú krízu Spojených štátov metódami, ktoré poznáme predovšetkým z Latinskej Ameriky, nie z Washingtonu.
1. Devalvácia amerického dolára
Trump chce, aby dolár oslabil. A toto nie je tlačová chyba.
prečo? Pretože silný dolár znamená, že americké výrobky sú na globálnom trhu drahšie – a to poškodzuje domáci priemysel. Ak je dolár príliš drahý, potom je nemecký stroj lacnejší ako americký, aj keď je vyrobený v Louisiane. Ide o to, že umelým oslabením meny (čítaj: „znehodnotením hodnoty dolára“) by sa americký export stal konkurencieschopnejším.
Funguje to – ale zvyčajne v krajinách, kde majú ľudia oveľa nižšie príjmy a nižšiu životnú úroveň. V prípade USA by to znamenalo importovať infláciu: Ceny dovážaného tovaru by explodovali, od iPhonov po banány. V tejto súvislosti ide o ekonomického sebapoškodzovania pre terapeutický účinok.
2. Masívne clá na dovoz – nielen z Číny, ale z celého sveta
Ak niečo nie je „Made in USA“, malo by to byť drahšie. A ak týmto zasiahneme aj našich vlastných spojencov – škoda.
Trump chce uvaliť clá na produkty z Číny – čo nie je nič nové. Ale v „Dohode Mar-a-Lago“ vraj ide ešte ďalej: Očakáva sa aj zavedenie dovozných ciel na produkty z Európy, Mexika, Kanady, Japonska... prakticky celého sveta. prečo? Pretože Čína nájde riešenia - pošle produkt do Mexika, ktoré ho mierne spracuje a - voila - bezcolný hamburger na tanieri Američana.
Aby sa tomu zabránilo, clá by sa stali globálnymi a záviseli by aj od toho, ako „priateľská“ krajina je k USA – a tu sa zrodila myšlienka "medzinárodný systém hodnotenia krajín". Ak platíte do NATO, rešpektujete americké patenty a nemáte radi Rusko – ste „cool“ a platíte menej. Ak nie? Povedzte bohatým, aby si pripravili peňaženky.
3. Reštrukturalizácia amerického dlhu: 100-ročné dlhopisy a „úrokové magické triky“
Keď už nemôžete splácať svoj dlh, len ho natiahnete na sto rokov. Nech sa trápia ďalšie generácie.
USA majú viac ako dlh vo výške 34 biliónov dolárov. A to je ten problém. Úrokové sadzby sú stále vyššie, dlhy sa hromadia. Riešenie? Vydanie "dlhopisy storočia", teda štátne dlhopisy so 100-ročnou splatnosťou. Ak dnes krajina vydá takýto dlhopis s veľmi nízkou úrokovou sadzbou, táto splátka v budúcnosti bude relatívne malá – ale dnes sa jej to trochu omrzí.
problém? Zahraničie si to všimne. A možno povie: "Ďakujem, nie ďakujem." Kto by chcel požičiavať peniaze niekomu, kto ich splatí len za sto rokov? A to tiež, ak budete mať šťastie. Toto nie je stratégia rastúceho impéria – je to riešenie, ktoré zvyčajne ponúka skrachovaný strýko, ktorý žiada o preklenovací úver.
Záver: kríza v troch dejstvách
- Ekonomická realita: USA si uvedomujú, že dlhotrvajúca deindustrializácia, rastúci dlh a závislosť od globálnej dôvery sú neudržateľné.
- Geopolitický obrat: Trumpov tím verí, že moc možno získať späť agresívnym predefinovaním pravidiel hry.
- Finančná krehkosť: svet vidí to, čo si Američania možno ešte nechcú priznať – že USA sú na pokraji straty svojho najmocnejšieho aktíva: svojho postavenia dôveryhodného piliera svetového poriadku.
Ak sa USA skutočne rozhodnú ísť cestou „Mar-a-Lago Accord“, bude to znamenať koniec éry dolára ako svetovej meny – a začiatok sveta, kde budú moc a mena opäť oddelené.
Crypto Trump Plan – 2025
Keď spojíme všetky kľúčové prvky »Crypto Trump Plan„– od systematického útoku na americký Federálny rezervný systém a tradičné menové inštitúcie, po zavedenie ciel, ktoré vytvárajú inflačné tlaky a priame finančné zapojenie do decentralizovaných projektov – sa pred nami vynára prekvapivo koherentný obraz. Už nie je jasné, kde končí politika a začína finančný záujem, alebo naopak. V tomto kontexte sa hypotéza, ktorá bola ešte pred pár rokmi úplne nemysliteľná, v skutočnosti čoraz viac nevyzdvihuje ako destabilizujúca strana jeho amerického dolára? akcie, ale ako jadro stratégie, ktorá má oslobodiť Ameriku od „centrálneho finančného jarma“ a posunúť ju do novej decentralizovanej menovej budúcnosti – s bitcoínom ako alternatívnou rezervnou menou, ktorej veľkú časť (náhodou alebo nie) vlastnia Trumpove spoločnosti a spojenci.
Ak by táto hypotéza bola pravdivá – že bývalý americký prezident aktívne podkopáva dôveru v dolár, konsolidovať svoje vlastné krypto impérium – potom už nehovoríme len o netradičnej hospodárskej politike, ale o menovej subverzii, ktorá nemá v modernej histórii obdobu. Takýto scenár by znamenal nielen koniec dolárového svetového poriadku, ale aj začiatok éry, kde sa sila národa meria podľa vlastníctva serverov, hash rate a decentralizovaných tokenov. Toto by bol prechod z fiat hegemónia ku kryptografickému tribalizmu – s prezidentom ako najväčším „validátorom“ nového sveta. Ak k tomu pridáme verejný — akord Mar-a-Lago, potom to všetko dáva zmysel.
Záver: koniec ilúzie a začiatok veľkej reorganizácie? Akord Mar-a-Lago
Ak bola moc USA po desaťročia ukotvená v kombinácii vojenskej prevahy, mäkkej diplomacie a neochvejnej dôvery v dolár ako základ globálnej ekonomiky, potom „Dohoda z Mar-a-Lago“ pôsobí ako posledný pokus o resetovanie systému, ktorá praská vo švíkoch. Toto už nie je obvyklá zmena politiky prostredníctvom dohody Mar-a-Lago, ale skôr odklon od dohodnutých pravidiel, na ktorej je založený globálny poriadok po 2. svetovej vojne – od Bretton Woods po WTO.
Trumpova údajná stratégia – či už poháňaná osobným presvedčením, politickým oportunizmom alebo finančnou nevyhnutnosťou – otvára Pandorinu skrinku: Čo sa stane, keď superveľmoc stratí schopnosť žiť podľa svojich vlastných štandardov?? A čo je dôležitejšie: ako na to reaguje zvyšok sveta?
Európa možno bude musieť nejaký čas uvažovať, či ide o dočasnú anomáliu alebo novú konštantu americkej politiky. Čína ako strategický rival už určite kalkuluje s výhodami a nevýhodami amerického oslabenia a plánuje, ako konsolidovať jüan ako globálnu alternatívu. A malé otvorené ekonomiky ako Slovinsko? Budú ešte viac vystavení rozmarom superveľmocí a budú si musieť – ako vždy – nájsť cestu v globálnej hre, kde pravidlá píšu iní.
Možno je však práve tento moment tichej paniky a nepohodlia príležitosťou položiť si úprimnú otázku: je systém založený na jednotnej rezervnej mene vôbec udržateľný z dlhodobého hľadiska? A ak nie, bude budúce usporiadanie výsledkom spolupráce alebo núteného prechodu, ako už naznačuje dohoda z Mar-a-Lago – s nádychom ciel, dlhodobých dlhopisov a menových hier?
Trump v tomto príbehu nie je len populistickým aktérom. Môže to byť symptóm. Môže byť prvý, kto nahlas vyjadruje pravdu, ktorú sa iní neodvážia povedať: že americké impérium už nie je také silné, ako bolo. A ak mal Gorbačov svoju perestrojku, možno teraz – s clami a inflačnou tlačiarňou – ju má aj Washington.
Jedinou otázkou je, Kto po tejto reforme ešte uverí, že dolár naozaj platí?
