Ťažkosti, ktoré počas života nespracujeme, môžu vyústiť aj do problémov vo vzťahoch.
Problémy vo vzťahoch – ako napríklad konflikty vo vzťahoch – môžu byť výsledkom obrany proti nepríjemným pocitom, ktoré nás premáhajú. Či už je to smútok, osamelosť,... Ako často dopustíme, aby nám tieto ťažkosti bránili v autentickom spojení?
Na stránke Psychology Today zverejnili obsiahly článok o tom, ako môžu ťažkosti, ktoré prežívame počas života, prispieť k problémom vo vzťahoch. Každý človek prináša do vzťahu svoje vlastné vnímania, interpretácie a skreslenia. Tie často vychádzajú z nevyriešených útrap resp traumy z minulosti. Vo výsledku tieto ovplyvňujú aj našu súčasnosť. Existuje mnoho spôsobov, ako nevyriešená trauma, často skrytá, môže formovať naše vzťahy.
Minulosť často premietame do súčasnosti. Väčšina z nás si to uvedomuje len čiastočne, no vývojové skúsenosti formujú to, ako chápeme súčasnosť, ako uvažujeme o vzťahoch a o sebe, čo si dovolíme myslieť a cítiť atď. Nevedome sa naše vnímanie toho, čo sa deje, formuje na základe očakávaní a skúseností z minulosti. Ľudia, ktorí s nami súhlasia, sú idealizovaní a priťahovaní k nám, zatiaľ čo tí, ktorí sa nás pýtajú a vzdorujú nám, nie vždy chceme mať okolo seba.
Ľudia môžu mať problémy s rozpoznávaním, pretože nedokážeme oddeliť minulosť od súčasnosti. Súčasťou obranného systému je, že si neuvedomujeme, čo robíme. Uvedomenie si často skrytých obranných procesov, ktoré fungujú na udržanie bezpečnosti za každú cenu, je často sprevádzané strachom z destabilizácie alebo neistotou, či je zmena možná.
Problémy vo vzťahoch a vlastnej identity
Projektovanie na druhých nám šetrí výzvy a ťažkosti spojené so sebapoznaním. Nepríjemných častí sedačky sa zbavíme tým, že ich presunieme na iné, čím „vyriešime“ prípadný zmätok o dobrom a zlom. Všetko teda môžeme vnímať buď ako dobré alebo zlé, pričom si neuvedomujeme, že nič nie je len čierne a nič nie je len biele. Realita má tendenciu byť zložitá a vyžaduje si komplexný rámec a schopnosť kontemplatívnej skúsenosti.
„Dysfunkcia v súčasnosti bude pretrvávať, kým sa minulé a súčasné problémy nebudú riešiť po častiach a integratívne. Nefunkčné činy, vzorce obviňovania a ubližovania založené na projekcii a rozdeľovaní zmiznú len vtedy, keď oddelíme minulosť a budúcnosť, to, čo je založené na hrozbe a súvisí s traumou a čo nie. Jediný spôsob, ako niekoho skutočne spoznať, je čas. Ak nespomalíme a nezachytíme všetky svoje stránky, nebudeme o veciach premýšľať konštruktívne a nenecháme priestor emóciám, aby nás viedli. Môže chvíľu trvať, kým sa emócie vynoria, najmä ak sme sa vyhýbali pocitom v dôsledku traumy alebo sme úplne otupení,“ uzatvára psychiater Dr. Hilary Brenner Grantová.
